Inštitút pre verejné otázky zverejnil v novembri dva výstupy v rámci projektu Stredná Európa v zrkadle ruských médií podporeného Partnerstvom pre otvorené informácie (Open Information Partnership).
Náhorný Karabach, kremeľská triáda a "chyby v systéme"
Nedávno skončená šesťtýždňová vojna medzi Azerbajdžanom a Arménskom o Náhorný Karabach sa stala významnou udalosťou nielen z hľadiska vývoja v regióne južného Kaukazu, ale aj v širšom kontexte post-sovietskeho priestoru. Nie je možné v tejto súvislosti obísť správanie Ruskej federácie, štátu, ktorý si po rozpade ZSSR mocenskými prostriedkami vydobyl v tomto priestore postavenie vedúceho aktéra, akéhosi dirigenta, ktorému majú byť podriadení ostatní hráči. Nasledujúci text je pokusom pozrieť sa na kauzu Náhorného Karabachu optikou jedného špecifického kontextu. Tým je prístup súčasného vedenia Ruskej federácie k post-sovietskym republikám na základe hodnotenia ich vnútornej a zahraničnej politiky z hľadiska súladu s vývojovým modelom samotného Ruska ... (blog.sme.sk, november 2020).
Pre Srbsko je dobré to, čo je dobré pre Rusko
Rusko nemá záujem o definitívne vyriešenie srbsko-kosovského problému, pretože sa obáva, že by tým stratilo na Balkáne pozíciu silného hráča, ktorému najviac vyhovujú konfliktné situácie. Tým sa Rusku darí brzdiť pohyb Srbska do zjednotenej Európy. Politický vývoj na území niekdajšej Juhoslávie zaznamenal v roku 2020 značnú dynamiku, ktorá v posledných mesiacoch nabrala na intenzite – v regionálnom, balkánskom aj celoeurópskom kontexte. Čierna Hora je po augustových parlamentných voľbách v procese formovania novej proeurópskej vlády. Vytvoria ju zástupcovia pôvodne opozičných strán, ktoré prerušili 30-ročné vládnutie strany úradujúceho prezidenta Mila Đukanovića. Po tom, čo sa v roku 2019 konečne podarilo vyriešiť dlhotrvajúci problém s názvom krajiny... (Denník N, november 2020).
