Inštitút pre verejné otázky zverejnil v máji 2020 dva výstupy v rámci projektu Stredná Európa v zrkadle ruských médií podporeného Partnerstvom pre otvorené informácie (Open Information Partnership). 

Záchrana Koneva ricínom? Čo v Rusku píšu o vojne o pamäť a ako by potrestali Česko 

Ani v čase pandémie COVID-19 sa nezastavila vojna pamäti, ktorú rozpútalo Rusko proti niektorým krajinám strednej a východnej Európy. Po druhej svetovej vojne boli tieto krajiny začlenené do sovietskeho bloku, koncom 80. rokov však skoncovali s komunistickým režimom a slobodné sa rozhodli, že sa stanú súčasťou západného integračného projektu a vstúpia do EÚ a NATO. Bez výnimky vo všetkých stredoeurópskych krajinách, ktoré sa po druhej svetovej vojne stali súčasťou sovietskeho bloku, dnes platí interpretácia, že koniec vojny v Európe a porážka nacizmu nepriniesli skutočnú slobodu tu žijúcim národom a že jeden „hnedý“ nedemokratický režim bol nahradený iným, „červeným“. V stručnej a koncentrovanej forme bola táto interpretácia pred pár týždňami vyjadrená v spoločnom vyhlásení ministrov zahraničných vecí ...  (Denník N, máj 2020) 

Ruské „vojny pamäti“ – budú pokračovať? (máj 2020) 

Každý kto sleduje súčasnú zahraničnú politiku Ruska si nemôže nevšimnúť, že popri bežnej agende, ktorú „vybavuje“ ruská diplomacia, sa do popredia teraz dostávajú napäté bilaterálne vzťahy s niektorými stredoeurópskymi krajinami. K zostreniu týchto vzťahov dochádza kvôli odlišnému nazeraniu na minulosť. Dnes táto otázka najviac postihuje vzťahy Ruska s Poľskom a Českou republikou. Konfrontácia tu zašla tak ďaleko, že sa dá hovoriť doslova o „vojne pamätí“. Používanie metaforického pojmu „vojna“ v tomto kontexte je celkom oprávnené: konflikty vypukajú nečakane (hoci na ich príprave jedna zo strán zjavne pracuje dlhší čas), využíva sa určitá zámienka na útok – akési „casus belli“, jasne sa dá rozlíšiť útočník a prepadnutý, konfrontácia postupne eskaluje, do jej priebehu sa zapájajú „informačné vojská“ ...  (blog.sme.sk, máj 2020).