ivo.sk
 
For more information about IVO's activities, please send us your e-mail adress
send
  search



Institute for Public Affairs within the project Central Europe in the mirror of Russian media supported by the Open Information Partnership (OIP) publishes analyses on a monthly basis.

1. OUTPUTS IN ENGLISH


Saving Konev with Ricin Poison?

Even during the COVID-19 pandemic, the “war of memory” unleashed by Russia against some countries in Central and Eastern Europe did not come to halt. After the Second World War, these countries were included in the Soviet block, but in the late 1980s, they were done with the communist regime and freely decided to become part of the Western integration project, joining the EU and NATO. In a concise and concentrated form, this interpretation was expressed a few weeks ago in a joint statement by the foreign ministers of Central and Eastern European states, on the occasion of the 75th anniversary of the end of the Second World War. Today’s Russian leadership does not agree with such an interpretation and shows it at the level of official foreign policy. Today, Russia, as perhaps the only state in the world, is forcing other countries to abide by its interpretation of historical events, and if they do not, it is threatening them and trying to punish them. It was Russia’s approach... (Visegrad Insight, June 2020).


Russia’s Best Friend?

The coronavirus pandemic has triggered responses from all affected states. Different countries have taken different measures. Some were purely medical, others regulated the employment and labour law, the activities of financial institutions, state institutions, the education system, essential services, transportation and so on. The prevailing trend was an introduction of quarantine-type measures such as self-isolation, movement restrictions, curfews, identification of infected persons and the like. The introduction of such measures often required the adoption of legislative amendments. Several countries have declared states of emergency. In some of them, discussions have subsequently started on the appropriateness of these measures and their possible consequences. In some countries the focus of the debate has shifted, centring on whether the legislative changes are in line with democratic principles, whether they pose a threat to democratic institutions or to the system... (Visegrad Insight, May 2020).


A Friend Lost?

It is well known that the Russian pro-government media reporting on events taking place in other countries is always couched in the context of that nation’s relationship with Russia, or with the West – with which the Russian state has long been in conflict. The activities of individual political actors are judged by their attitude towards Russia and its policies, and whether they are too inclined to support its rivals in the international arena. Slovakia is no exception. Rather, as the local scene is somewhat more diverse than in some other countries, there is a wider choice of political actors with different attitudes towards Moscow. An illustrative example of how the aforementioned optics are utilised is in the evaluation of the results of the February Slovak parliamentary elections by the Russian media. The dominant context proved to be their possible impact on Slovakia’s policy towards Russia. In the period 2016-2020, the Russian media positively portrayed three... (Visegrad Insight, March 2020).


Struggle for the Present

Recently, differing interpretations of history have become an increasing problem in relations between Russia and several European countries. Indeed, it seems that the greater the time gap since a given event, the more markedly the differences in its interpretation affect relationships between Russia and the concerned countries. Not upholding this narrative is criticised by the state both inside and outside the country. Russia is trying not to allow different historical narratives to be promoted abroad because it fears that this might be seen as a defeat. Therefore, the Russian state is fighting for a ‘correct’ interpretation of history so that Russian citizens do not feel that their homeland is losing its struggle for the past. However, if we take a closer look at the essence of this struggle, we can see that while it looks like a struggle for the past, it is in fact something else – the choice that a particular country has made (and insists on) in its development...  (Visegrad Insight, March 2020).


The Victim Becomes the Perpetrator

It is difficult to estimate how far the anti-Polish political and media campaign will go, inspired and instigated by actions from the Kremlin. It may have far-reaching consequences for Russian citizens' relationship with Poland and the Poles. At the end of 2019, Russian President Vladimir Putin made several addresses on the causes and consequences of the Soviet-German treaty of August 1939, known as the Molotov-Ribbentrop Pact. He did so in various forums – from a live annual press conference to the Community of Independent States Summit in St. Petersburg, to the Russian Defence Ministry College. This unusual activity by the head of the Russian state was framed by several pro-Kremlin media outlets as part of the preparations for the 75th anniversary of the victory over Nazism, and that Putin was responding to attempts by “certain forces” in the West to manipulate the history of the Second World War and the pre-war politics of some European states ...  (Visegrad Insight, February 2020).


2. OUTPUTS IN CZECH


Záchrana Koneva ricínom? Čo v Rusku píšu o vojne o pamäť a ako by potrestali Česko
Blog.respekt.cz, May 2020

Budapešť, Brusel, Kyjev a Moskva: Kdo s kým a proti komu
Blog.respekt.cz, April 2020


Slovenské volby 2020: Ztratilo Rusko přítele?
Blog.respekt.cz, March 2020

Rusko-česká „pomníková válka“ je sporem o současnost
Blog.respekt.cz, February 2020

Ruský pohled na Polsko: Z obětí se stal pachatel
Blog.respekt.cz, January 2020

3. OUTPUTS IN SLOVAK


Ruské „vojny pamäti“ – budú pokračovať? (máj 2020)

Každý kto sleduje súčasnú zahraničnú politiku Ruska si nemôže nevšimnúť, že popri bežnej agende, ktorú „vybavuje“ ruská diplomacia, sa do popredia teraz dostávajú napäté bilaterálne vzťahy s niektorými stredoeurópskymi krajinami. K zostreniu týchto vzťahov dochádza kvôli odlišnému nazeraniu na minulosť. Dnes táto otázka najviac postihuje vzťahy Ruska s Poľskom a Českou republikou. Konfrontácia tu zašla tak ďaleko, že sa dá hovoriť doslova o „vojne pamätí“. Používanie metaforického pojmu „vojna“ v tomto kontexte je celkom oprávnené: konflikty vypukajú nečakane (hoci na ich príprave jedna zo strán zjavne pracuje dlhší čas), využíva sa určitá zámienka na útok – akési „casus belli“, jasne sa dá rozlíšiť útočník a prepadnutý, konfrontácia postupne eskaluje, do jej priebehu sa zapájajú „informačné vojská“ ...  (blog.sme.sk, May 2020).


Záchrana Koneva ricínom? Čo v Rusku píšu o vojne o pamäť a ako by potrestali Česko

Ani v čase pandémie COVID-19 sa nezastavila vojna pamäti, ktorú rozpútalo Rusko proti niektorým krajinám strednej a východnej Európy. Po druhej svetovej vojne boli tieto krajiny začlenené do sovietskeho bloku, koncom 80. rokov však skoncovali s komunistickým režimom a slobodné sa rozhodli, že sa stanú súčasťou západného integračného projektu a vstúpia do EÚ a NATO. Bez výnimky vo všetkých stredoeurópskych krajinách, ktoré sa po druhej svetovej vojne stali súčasťou sovietskeho bloku, dnes platí interpretácia, že koniec vojny v Európe a porážka nacizmu nepriniesli skutočnú slobodu tu žijúcim národom a že jeden „hnedý“ nedemokratický režim bol nahradený iným, „červeným“. V stručnej a koncentrovanej forme bola táto interpretácia pred pár týždňami vyjadrená v spoločnom vyhlásení ministrov zahraničných vecí ...  (Denník N, May 2020); photo credit*)


Budapešť, Brusel, Kyjev a Moskva: kto s kým a proti komu

Bežný ruský čitateľ z príspevkov o Maďarsku publikovaných v domácich médiách môže nadobudnúť dojem, že ide o štát s jednoznačne proruskou zahraničnou politikou a veľmi blízky Rusku svojím vnútorným nastavením. Čitatelia sa preto môžu pýtať, prečo je potom tento štát členom EÚ a NATO, keď má také vážne spory so západnými spojencami a s Ruskom má také priateľské vzťahy. Ruských autorov príspevkov o Maďarsku však podobné otázky netrápia a odpovede na ne nehľadajú. Podľa denníka Vzgljad je reakcia mnohých štátov EÚ ...  (Denník N, apríl 2020).


Bratia navždy, alebo „Ukrajina nie je Rusko“? – marec 2020

Šieste výročie nelegálnej anexie ukrajinského Krymu Ruskou federáciou je príležitosťou nielen na rekapituláciu celej kauzy rusko-ukrajinskej vojny, jej príčin a doterajšieho priebehu, jej dopadu na situáciu v Európe, na stav medzinárodných vzťahov vo svete, ale aj na uvažovanie o širšom rámci a kontextoch vzťahov medzi dvoma krajinami, dvoma blízkymi národmi, ktoré v dôsledku súhry historických okolností v priebehu dlhších časových období boli súčasťami spoločných štátnych celkov. Osudy Ukrajiny a Ruska ...  (blog.sme.sk, March 2020).


Slovenské voľby v Rusku: smútia za Ficom a Dankom, obávajú sa Matoviča, Čaputová je od Sorosa

Je známe, že ruské provládne médiá prinášajú informácie o udalostiach odohrávajúcich sa v iných krajinách optikou ich súvislosti so vzťahmi s Ruskom, respektíve so Západom, s ktorým je ruský štát už dlhšie v konflikte. Aktivity jednotlivých politických aktérov sa tu posudzujú podľa toho, ako sa stavajú k Rusku a jeho politike, či nie sú príliš naklonení na stranu jeho súperov v medzinárodnej aréne. Slovensko v takomto vnímaní nie je nijaká výnimka. Skôr naopak, keďže miestna scéna je z tohto pohľadu rozmanitejšia než v niektorých iných štátoch, je tu širší výber ...  (Denník N, March 2020).


Rusko-česká “pomníková vojna” je sporom o súčasnosť

Odlišná interpretácia dejín sa v poslednom čase stáva čoraz väčším problémom vo vzťahoch medzi Ruskom a niektorými európskymi krajinami. Dokonca sa zdá, že čím väčší časový odstup od tej-ktorej udalosti je, tým výraznejšie ovplyvňujú rozdiely v jej interpretácii vzťahy medzi Ruskom a príslušnou krajinou. Interpretácia historických udalostí, v ktorých figurujú Rusko (respektíve bývalý Sovietsky zväz) a bývalé krajiny sovietskeho bloku, má dnes v Rusku charakter oficiálneho naratívu, odstúpenie od ktorého sa stáva objektom kritiky zo strany štátu tak vnútri ...  (Denník N, February 2020).


Rusko-bieloruské déjà vu, február 2020

Rusko nie je jedinou krajinou, ktorá sa nenachádza bezprostredne v blízkovýchodnom regióne, avšak aktívne sa angažuje v tunajšom vývoji. Významných vonkajších aktérov je tu viac – sú to Turecko a Irán, susediace s týmto regiónom, sú to geograficky oveľa vzdialenejšie USA, ale aj niektoré západoeurópske štáty (najmä Veľká Británia). Hoci ruská diplomacia sa usiluje vytvoriť zdanie, že súčasná ruská politika v tomto regióne je akýmsi návratom k aktívnej politike ruského štátu z obdobia 19. storočia, v skutočnosti ruské vedenie na čele s Vladimírom Putinom nadväzuje ...  (blog.sme.sk, February 2020).


Ruský pohľad na Poľsko: Z obetí sa stal páchateľ

Koncom roka 2019 ruský prezident Vladimir Putin sa vo svojich verejných prejavoch na rôznych fórach – od naživo vysielanej výročnej tlačovej konferencie cez samit Spoločenstva nezávislých štátov v Petrohrade až po kolégium ruského ministerstva obrany – venoval otázkam súvisiacim s interpretáciou príčin a následkov uzatvorenia sovietsko-nemeckej zmluvy v auguste 1939 (pakt Molotov-Ribbentrop). Vysvetlením tejto nezvyčajnej aktivity hlavy ruského štátu bola téza prezentovaná viacerými prokremeľskými médiami, že išlo o vystúpenia v rámci príprav na oslavy ...  (Denník N, January 2020).


Rusko na Blízkom východe, január 2020: Od Brežneva k Putinovi

Rusko nie je jedinou krajinou, ktorá sa nenachádza bezprostredne v blízkovýchodnom regióne, avšak aktívne sa angažuje v tunajšom vývoji. Významných vonkajších aktérov je tu viac – sú to Turecko a Irán, susediace s týmto regiónom, sú to geograficky oveľa vzdialenejšie USA, ale aj niektoré západoeurópske štáty (najmä Veľká Británia). Hoci ruská diplomacia sa usiluje vytvoriť zdanie, že súčasná ruská politika v tomto regióne je akýmsi návratom k aktívnej politike ruského štátu z obdobia 19. storočia, v skutočnosti ruské vedenie na čele s Vladimírom Putinom nadväzuje ...  (blog.sme.sk, January 2020).



OTHER STUDIES, ARTICLES, ANALYSES


Doors Wide Shut: Russian, Chinese and Turkish authoritarian influence in Hungary, Slovakia and the Czech Republic
Patrik Szicherle, Grigorij Mesežnikov, Jonáš Syrovátka, Jakub Merc, Péter Krekó.
Budapest: Political Capital, 2019.

Investigating Russia’s role and the Kremlin’s interference in the 2019 EP elections
Patrik Szicherle, Adam Lelonek, Grigorij Mesežnikov, Jonáš Syrovátka, Nikos Štěpánek.
Budapest: Political Capital and Friedrich Naumann Stiftung 2019.

Night Wolves: Spectacular tools of Russia’s “Sharp Power” in Slovakia
Grigorij Mesežnikov, July 5, 2019

Moscow’s illiberal narratives in Central Europe
Grigorij Mesežnikov, April 24, 2019

The EU, Russia, Ukraine in Slovak Pro-Russian Media
Grigorij Mesežnikov, March 25, 2019

Slovak Pro-Kremlin Media in 2019 EP Election: Fighting against “Dangerous Liberal Europe”
Grigorij Mesežnikov, June 4, 2019

Testing Democratic Resolve in Slovakia in: Christopher Walker – Jessica Ludwig (eds.): Sharp Power: Rising Authoritarian Influence.
Grigorij Mesežnikov, Gabriela Pleschová
Washington, D.C.: National Endowment for Democracy 2017

Hatred, violence and comprehensive military training. The violent radicalisation and Kremlin connections of Slovak paramilitary, extremist and neo-Nazi groups.
Edited by Lóránt Győri, April, 2017. А study by Political Capital.
Grigorij Mesežnikov, Radovan Bránik
Budapest: Political Capital Institute 2017.

Slovakia in: The Weaponization of Culture: Kremlin’s Traditional Agenda and the Export of Values to Central Europe. A study by Political Capital Institute.
Grigorij Mesežnikov, Juraj Mesík Budapest: Political Capital Institute 2016

Григорий Месежников: Россия хочет вернуть Словакию, ушедшую на Запад
reform.by
29 апреля 2019

Словацкий политолог Григорий МЕСЕЖНИКОВ: «Запад давил на Украину, отговаривал вводить войска в Крым, надеясь, что все решится мирным путем»
in:"БУЛЬВАР ГОРДОНА", №1 (609) 2017, 4 ЯНВАРЯ

Slovensko opúšťa EÚ, tvrdili v Rusku s nadšením
Sme, 9.3.2017

Mäkkú silu Západu vystriedala ostrá sila z Ruska
Sme, 6.12.2017

Kto tancuje zhubné čierne tango
Sme, 29.12.2017

Rukoväť konšpiračných teórií u nás
Sme, 28.12.2018

*) Photo credit
Author: Matěj Baťha; changed - cropped
License: Creative Commons Attribution-Share Alike 2.5 Generic license 
Source: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Ivan_Stepanovic_Konev.jpg



>> Back to News

Socio-economic aspect of migration, aspect of integration of migrants and refugees and domestic political aspect of migration in V4.

What do the citizens of particular countries think about V4? How do they perceive each other? To what extent they trust each other? 

Phantom Menace. The Politics and Policies of Migration in Central Europe
25 Years of the V4<br/>as Seen by the Public

The Visegrad States’ Reactions to the Russia-Ukraine Conflict. Publication of four European think tanks and Heinrich-Böll-Stiftung.

Current socio-political context, Slovak right-wing extremist and ultra-nationalist scene.

Diverging Voices, Converging Policies
Heutiger Rechtsextremismus und Ultranationalismus in der Slowakei

Historical, political and ideological aspects of the right-wing extremism in central Europe.

Book on new political parties in Slovakia, Czech Republic, Hungary and Poland.

Extremism vs. Democracy in Central Europe: Issues, Experiences, Challenges
Alternative Politics? The Rise of New Political Parties in Central Europe

Collection of analytical studies from experts from Great Britain, France, Norway, Hungary, Poland and Slovakia.

Confronting the dark sides of the past and considering the participation of Christians in public life.

Conspiracy Theories in Europe
Tiso's Ghost in 2016 Slovakia
Content © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generated by Buxus content management system from ui42.


tlačiťposlaťhore