ivo.sk
 
Ak máte záujem o aktuálne informácie o aktivitách IVO, pošlite nám Váš e-mail
pošli
Adaptácia obyvateľstva na informačné technológie začína stagnovať

Po niekoľkých rokoch pozitívneho vývoja v oblasti adaptácie obyvateľstva na moderné informačné a komunikačné technológie (IKT) nastáva obdobie stagnácie. Vyplýva to z výsledkov reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) na výberovej vzorke 1 028 respondentov z marca 2018. Kým v roku 2015 sa počítačom a internetu prispôsobovalo veľmi ľahko alebo skôr ľahko celkovo 58% respondentov, v roku 2018 zostal ich podiel približne rovnaký –  59%. Naopak, za tri roky mierne stúpol podiel ľudí, ktorí tvrdia, že IKT sa prispôsobujú veľmi ťažko alebo skôr ťažko z 18% na 21%. Na druhej strane, podiel tých, ktorí sa učiť a prispôsobovať odmietajú, výraznejšie neklesá. V súčasnosti je ich 20%. Pracovať s modernými technológiami najčastejšie odmietajú ľudia nad 65 rokov (až  58% z nich); nízko vzdelaní (44%); nekvalifikovaní manuálni pracovníci (27%); nezamestnaní (25%); ľudia s najnižšími príjmami (49%) a obyvatelia najmenších obcí (29%).

„V subjektívnom pohľade sú najdôležitejšími dôvodmi stagnácie v digitálnej gramotnosti najmä nechuť učiť sa a prispôsobovať, pretože technika je pre ľudí je čoraz zložitejšia (26%) a nemožnosť využívať počítač alebo internet (25%). Každý desiaty respondent tvrdí, že nie je motivovaný, lebo mu stačí to čo už vie, alebo nepociťuje tlak okolia (napr. v škole, v práci, v bežnom živote). Medzi významné argumenty – minimálne v niektorých slabších sociálnych skupinách obyvateľstva – patrí aj nedostatok financií a absencia pomoci od iných“,  hovorí autor výskumu a analytik IVO Marián Velšic.

Výskumné údaje ďalej potvrdili, že za tri roky vzrástol podiel ľudí, ktorí avizujú problém s nejakou infotechnológiou či elektronickou službou vo väčšine skúmaných prípadov. Takmer tri štvrtiny z tých, čo sa prispôsobujú ťažko, tvrdí, že má problémy nielen s používaním špecializovaných/profesionálnych aplikácií, ale často s aj bežnými činnosťami. Napríklad s inštalovaním programov a ich nastavovaním (77%), s používaním externých zariadení (69%), so sťahovaním a odosielaním súborov cez internet (63%) alebo s bežnými „kancelárskymi“ aplikáciami (58%).

„Napriek tomu, že v rokoch 2005 až 2015 došlo k všeobecne pozitívnemu posunu – najmä u tých sociálnych skupín, ktoré zápasili s digitálnou negramotnosťou – v období rokov 2015 a 2018 tento trend takpovediac zamrzol. Pomerne vysoké ambície Slovenska v oblasti informatizácie sú tak stále v konfrontácii s potenciálom jeho obyvateľstva“, dodáva M. Velšic. 

Výskum digitálnej gramotnosti sa v roku 2018 sústredil aj na to, ako sa za posledné tri roky zmenilo a vyprofilovalo vnímanie ľudí v otázkach celkového vplyvu počítačov a internetu na spoločnosť. Hoci najväčšia časť populácie (37%) vníma ako najväčší problém nedostatok fyzickej aktivity (pohybu, športu, pobytu v prírode), od roku 2015 zosilnel akcent na problematiku medziľudského odcudzenia. U respondentov sa zvýšila najmä citlivosť na oslabovanie schopnosti človeka normálne komunikovať a kritika závislosti ľudí na IKT, ktoré vedú k neschopnosti rozlišovať medzi virtuálnou realitou a reálnym životom. Kým v roku 2015 ich považovalo za najzávažnejší problém 18% opýtaných, v súčasnosti je to už 26%, resp. 27%. Kritické nazeranie na deštrukčný vplyv infotechnológií na medziľudské vzťahy doplňuje aj názor ďalších 24% respondentov, ktorí považujú za najväčší problém vzájomné odcudzenie ľudí a stratu osobných kontaktov.

Na druhej strane, ľudia sú menej citliví na problémy spojené s kyberkriminalitou, resp. kyberbezpečnosťou a širšie ponímanými ľudskými právami. Napríklad šírenie vírusov, podvodné web stránky, krádeže osobných údajov, účtov, hesiel a pod., považuje za závažný problém 22% respondentov. Propagáciu násilia, rasizmu, terorizmu, pornografie 17%, a stratu súkromia zapríčinenú sledovaním aktivít a zvyklostí na internete, zverejňovaním osobných údajov, monitorovaním pohybu atď., len 16% opýtaných. „V širšej perspektíve tak ide o zmenu vnímania koncentrovanú skôr na negatívne vplyvy v oblasti medziľudských vzťahov ako na tzv. globálne problémy, ktoré sa často odohrávajú mimo našich hraníc, alebo mimo našej bezprostrednej skúsenosti“, dodáva analytik IVO M. Velšic.

Tohtoročný prieskum realizoval Inštitút pre verejné otázky v rámci svojho dlhodobého projektu Digitálna gramotnosť na Slovensku, vďaka podpore Nadačných fondov Slovak Telekom a Accenture pri Nadácii Pontis.

Downolad: Adaptácia obyvateľstva na informačné technológie začína stagnovať - tlačová správa [PDF]






>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Dvanásť esejí venovaných pôsobeniu oboch štátov v medzinárodnom prostredí. 

Extrémizmus v rovine názorov verejnosti aj v rovine straníckej politiky.

Maximum možného? 25 rokov samostatnej českej a slovenskej zahraničnej politiky
Zaostrené na extrémizmus. Výskumná štúdia

Spoločensko-politický kontext, miera dopytu po pravicovom extrémizme, predstavitelia a program.

Výskumná štúdia o hrozbách radikalizmu a extrémizmu u mladých ľudí.

Súčasný pravicový extrémizmus a ultranacionalizmus na Slovensku
Mladí ľudia a riziká extrémizmu

Neprehliadnite najnovší prieskum o postojoch bežných ľudí k robotom a robotizácii spoločnosti.

Reprezentatívny výskum na tému IT vzdelávania na základných a stredných školách.

Digitálna gramotnosť na Slovensku 2018: Zaostrené na robotiku
Informatické vzdelávanie optikou mladých

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore