Inštitút pre verejné otázky prináša pravidelné hodnotenie vývoja kvality demokracie. Prezident IVO Grigorij Mesežnikov zhrnul hlavné zistenia pre oblasť Legislatíva a pre oblasť Demokratické inštitúcie a právny štát v prvom a druhom štvrťroku 2013. 

***

IVO Barometer 1-2/2013: LEGISLATÍVA - hlavné zistenia 

V januári – júni 2013 sa uskutočnilo osem plenárnych schôdzí NR SR – päť riadnych a tri mimoriadne, zvolané na návrh opozičných poslancov. Na návrh opozičných poslancov bola zvolaná ešte jedna mimoriadna schôdza (mala sa zaoberať nevymenovaním kandidáta na generálneho prokurátora SR Jozefa Čentéša), poslanci strany Smer-SD však neschválili jej program.

V sledovanom období parlament schválil 68 zákonov a noviel, z toho 54 na návrh vlády a 14 na návrh poslancov (vrátane jedného návrhu predloženého výborom NR SR). Tri právne normy (t. j. 4,4 % z celkového počtu) boli schválené v skrátenom legislatívnom konaní. Parlament opätovne schválil päť právnych noriem vetovaných prezidentom I. Gašparovičom (v prvom polroku 2013 prezident vrátil parlamentu na opätovné prerokovanie dovedna 6 zákonov a noviel). 

Dve zo schválených právnych noriem boli prijaté na návrh opozičných poslancov, dve ďalšie boli predložené ako spoločný návrh vládnych a opozičných poslancov. Pri schvaľovaní niektorých zákonov parlament zohľadnil čiastkové pozmeňujúce návrhy opozičných poslancov. Značný počet legislatívnych návrhov z dielne opozičných subjektov však bol odmietnutý už v prvom čítaní.

K pozitívnejším prvkom procesu legislatívnej tvorby patril pokles podielu zákonov a noviel schválených v skrátenom konaní. Poľutovaniahodnou skutočnosťou však bolo to, že práve v skrátenom legislatívnom konaní parlament schválil významnú – z inštitucionálneho hľadiska – a politicky mimoriadne závažnú novelu zákona o organizácii Ústavného sudu SR, ktorá zasiahla do kauzy výberu generálneho prokurátora SR. Kladne treba hodnotiť akceptovanie niektorých pozmeňujúcich návrhov predložených poslancami opozičných strán pri prerokovaní zákonov a noviel v pléne NR SR. V sledovanom období však boli opäť zaznamenané prípady de facto nepriamej novelizácie tzv. prílepkovou metódou, t. j. spôsobom, ktorý robí právny poriadok SR menej transparentným (išlo o tzv. bločkovú lotériu, ktorá sa zaviedla novelou Colného zákona a o zjednotenie termínov opravných maturít prostredníctvom novely zákona o rodine).

Ak si niekedy môžeme dovoliť povedať, že poslanci schvaľujú niečo, čomu nerozumejú, tak oblasť verejného obstarávania je určite takýmto prípadom a postup zvolený pri schvaľovaní !malej“ novely zákona o verejnom obstarávaní problém iba prehlbuje. Ani časté premiestňovanie Centrálneho koordinačného orgánu pre čerpanie eurofondov v rokoch 2010 – 2013 nepomáha tejto agende a vnáša do tohto mimoriadne komplikovaného byrokratického procesu priveľa vnútornej politiky.

Závažným zásahom do vlastníckych práv je novela zákona o významných investíciách, ktorá berie samosprávam právomoci pri rozhodovaní o významných investíciách a umožňuje štátu na základe subjektívneho rozhodnutia vlády („vo verejnom záujme“) vyvlastňovať majetok občanov. Toto všetko sa má odohrať zjednodušeným spôsobom (pre štát), pričom subjekt na druhej strane (občan) má slabšie možnosti brániť sa rozhodnutiam štátu.

***

IVO Barometer 1-2/2013: DEMOKRATICKÉ INŠTITÚCIE A PRÁVNY ŠTÁT - hlavné zistenia 

Prvý polrok 2013 sa v oblasti demokratických inštitúcií a právneho štátu vyznačoval zhoršením situácie v dodržiavaní princípov deľby moci, v uplatňovaní ústavou predpísaných postupov pri výbere a menovaní vysokých štátnych predstaviteľov, v zabezpečení procesnej nezávislosti orgánov činných v trestnom konaní, najmä v prípadoch, ktoré súviseli s pôsobením štátnych inštitúcií a ich najvyšších predstaviteľov. Snaha o koncentráciu mocenských pozícií v rukách jednej politickej sily nadobudla neporovnateľnú podobu – z hľadiska intenzity – s predchádzajúcimi funkčnými obdobiami štátnych administratív od nastolenia demokracie v roku 1989. 

Povestný „diktát väčšiny“ sa už neprejavoval iba ako dominantný spôsob presadzovania vládnou stranou rozhodnutí v NR SR v procese legislatívnej tvorby a pri plnení kontrolnej funkcie parlamentu, ale najmä ako hlavný mocenský nástroj pri riadení krajiny. Zámeru vládneho Smeru-SD obsadiť vlastnými nominantmi všetky významné mocenské pozície v štáte slúžila aj účelová novelizácia legislatívy. 

Predstavitelia Smeru-SD, vrátane premiéra Roberta Fica, pripisovali činnosti vlády jednej strany pozitívnejšie dôsledky pre spoločnosť než dovtedajšiemu vládnutiu koaličných vlád, pre údajnú vyššiu efektivitu a absenciu konfliktov medzi koaličnými partnermi. Otázkam dodržiavania základných pravidiel demokratického vládnutia (bezpodmienečné rešpektovanie ústavnosti, rovnosť, nestrannosť, transparentnosť, prihliadanie na názor menšín) sa však predstavitelia vládnej strany vo svojich interpretačných schémach nevenovali. 

V prvom polroku 2013 vládna strana posilňovala svoje pozície v regulačných a kontrolných orgánoch, keď do nich menovala svojich straníckych funkcionárov napriek tomu, že EÚ nepripúšťa vymenovanie straníkov do vedenia nezávislých regulačných úradov.
Informácie, ktoré sa objavovali v médiách opakovane potvrdzovali prítomnosť klientelistických praktík pri rozdeľovaní prostriedkov zo štátneho rozpočtu. Spôsob ich riešenia svedčil buď o nedostatočne účinných kontrolných mechanizmoch alebo – čo bolo pravdepodobnejšie – o zámere využiť verejné prostriedky v prospech určitých skupín a jednotlivcov s väzbami na vládu.

Kompletné vydanie - IVO Barometer 1-2/2013.