ivo.sk
 
Ak máte záujem o aktuálne informácie o aktivitách IVO, pošlite nám Váš e-mail
pošli
VÝSKUM: Čechov po rozpade ČSRF trápi hlavne strata územia

31.12.2012, SITA

VÝSKUM: Čechov po rozpade ČSRF trápi hlavne strata územia

Časť slovenských aj českých obyvateľov, po 43 percent, zastáva názor, že vznik samostatnej republiky pre nich priniesol viac-menej vyvážené zmeny

BRATISLAVA 31. decembra (SITA) - Rozpad Československa oslabil podľa Slovákov najmä ekonomický rozvoj krajiny, priemysel a konkurencieschopnosť. Ako stratu z rozdelenia ČSFR vnímajú nižšiu životnú úroveň a slabšie sociálne istoty. Čechov v porovnaní s nami netrápia v prvom rade hospodárske javy, najviac ich sužuje zmenšenie štátneho územia a počtu obyvateľov. Vyplynulo to z výsledkov výskumu názorov slovenskej a českej verejnosti na rozdelenie Československa a vznik samostatných štátov, ktoré začiatkom novembra uskutočnili Inštitút pre verejné otázky (IVO) v Bratislave v spolupráci s agentúrou Focus a Centrom pro výzkum veřejného mínění, Sociologický ústav Akadémie věd ČR.

Na životnej úrovni sme stratili najviac, myslí si to 28 percent Slovákov. Občania ČR konštatujú ekonomické straty oveľa zriedkavejšie, konkrétne ich spomenulo päť percent. Najviac Čechov, 19 percent, pociťuje ako najväčšiu stratu zmenšenie štátu. Zo Slovákov ho spomenulo deväť percent respondentov. Spoločný štát založený na spolupatričnosti a vzájomnosti chýba 14 percentám Slovákov a 16 percentám Čechov, čím sa stáva druhým najčastejšie pociťovaným mínusom v oboch republikách. Zúženie priestoru pre spoločnú kultúru a históriu považuje na Slovensku za stranu dve percentá ľudí a v Česku tri percentá. Desiatim percentám Čechov je ľúto nad stratou prírody a prírodnej krásy na Slovensku. Tri percentá Slovákov pociťujú straty z nespravodlivého delenia majetku. Najväčšia časť slovenských aj českých obyvateľov, po 43 percent, zastáva názor, že vznik samostatnej republiky pre nich priniesol viac-menej vyvážené zmeny. Na Slovensku je v porovnaní s Českom o čosi početnejšia skupina ľudí, ktorí vidia zmeny k horšiemu. Na Slovensku je to 27 percent, zatiaľ čo v Česku je to 16 percent. Vývoj pozitívne hodnotí 21 percent Slovákov a 26 percent Čechov. Podľa výskumníkov tak vzniká zaujímavý paradox - hoci je u nás okruh ľudí s kladným prístupom k rozpadu širší než v Česku, hodnotenie zmien po získaní samostatnosti je na Slovensku o čosi kritickejšie. Schvaľovanie štátnej samostatnosti SR teda neznamená nasadzovanie si akýchsi „ružových okuliarov“. Zástancovia samostatnosti Slovenska sa vyznačujú kritickejším hodnotením vývoja po rozdelení ČSFR než zástancovia samostatnosti ČR.

Videoaktuality

Neprehliadnite aktuálnu výskumnú štúdiu o postojoch internetovej populácie k problematike kybernetickej bezpečnosti. 

Výsledky 15. ročníka výskumu digitálnej gramotnosti populácie SR.

Kyberbezpečnosť očami internetovej populácie SR
Digitálna gramotnosť na Slovensku 2020

Správa zo sociologického
výskumu názorov mladých
ľudí vo veku 15-19 rokov.

Publikácia obsahujúca 30 pojmov súvisiacich s občianskym spolunažívaním.

Občianske spolunažívanie <br/>očami tínedžerov
Spolu, či proti sebe? Čo ovplyvňuje naše spolužitie

Vnímanie Novembra 1989 a ponovembrových zmien občami Slovenska.

Priebeh eurovolieb 2019, výsledky a spoločensko-politické kontexty hlasovania slovenských občanov.

30 rokov po Nežnej revolúcii. Zisky a straty očami verejnosti
Európske voľby 2019 na Slovensku: výsledky a súvislosti

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore