ivo.sk
 
Ak máte záujem o aktuálne informácie o aktivitách IVO, pošlite nám Váš e-mail
pošli
Martin Bútora sprevádzal uvedenie knihy Agneši Kalinovej a Jany Juráňovej Mojich 7 životov

Vydavateľstvo Aspekt pripravilo prezentáciu publikácie Mojich 7 životov za prítomnosti oboch autoriek. Podujatie sa konalo 28.3.2012 v Hudobnej sále Zichyho paláca v Bratislave.

„Jana Juráňová sa pýta citlivo a vnímavo, otvára studňu spomienok a umožňuje vyrozprávať aj to, čo je takmer nevypovedateľné,“ povedal v úvode prezentácie Martin Bútora. „Hlavná postava hovorí o histórii uplynulých desaťročí výstižne a plasticky, najmä preto, lebo približuje udalosti, charaktery a paradoxy oných čias cez prizmu ľudských príbehov, svojho i ďalších. V nebývalej miere tak umožňuje, aby sa čitatelia, ktorí niečo vedia o „veľkých dejinách“, mohli zahĺbiť do „malých dejín“, do osudov jednotlivcov, rodín, rodov, spoločenských skupín či názorových spoločenstiev, ako o tom pekne písal jeden z priateľov rodiny Kalinovcov, filozof a spisovateľ Milan Šimečka, ktorý sa v pravý okamih vynorí v knihe vo svojej prirodzenej podobe človeka, ktorý v sebe spájal rolu ombudsmana, verejného ochrancu práv s rolou „strážcu majáku“.

Neboli to hocaké „malé dejiny“, pretože aj tie „veľké dejiny“ boli v tejto časti Európy výnimočné – odohrávali sa totiž v tej časti Európy, ktorú americký historik Tim Snyder vo svojej najnovšej knihe nazýva Bloodlands čiže krvavé krajiny, v priestore mocenského vplyvu Nemecka a Sovietskeho zväzu, Hitlera a Stalina a Stalinových potomkov.“

Hneď na začiatku svojho spomínania o tom hovorí Agneša Kalinová: „Je to vlastne taký môj celoživotný – typicky stredoeurópsky – životný motív: diskontinuita. Nastane zvrat vynútený vonkajšími okolnosťami, násilnými zásahmi a všetko alebo aspoň väčšina z toho, čo dovtedy platilo, sa vymaže a začína sa od nuly. Počíta sa len od nového štartu, takmer od iného letopočtu.“

Jednotlivé úseky jej životného behu sú tak miestami roztrhnuté, akoby spolu nesúviseli: sú to životy plné paradoxov. Počas holokaustu sa ako Židovka skrývala v kláštore v Budapešti, po vojne sa spočiatku stotožnila s novým režimom, stala sa žurnalistkou, venovala sa filmovej kritike, v 60. rokoch sa spolu s ďalšími v časopise Kultúrny život zapojila do reformného prúdu. „S odstupom času by som to videla tak,“ hovorí o tomto období, „že sme sa na našich bicykloch, mopedoch, motorkách a na Felíciách rútili - do slepej uličky. S plným nadšením... Ale bolo to príjemné, ba krásne rútiť sa na tých Felíciách a mopedoch a bicykloch a veriť, že to niekam smeruje. A mnohí z mojej aj o čosi staršej generácie sme boli presvedčení, že by sme to mohli robiť v rámci toho vylepšeného, demokratickejšieho systému, v nejakom európskejšom otvorenom duchu, hlavne v podstatne uvoľnenejšom rámci sovietskeho bloku.“

Raz, spomína v knihe, sa uprostred rozkvitnutej pražskej jari 1968 stretla s Eduardom Goldstückerom, prvým československým veľvyslancom v Izraeli, potom väzňom v Ruzyni, po prepustení profesorom germanistiky na Karlovej univerzite a spoluiniciátorom rehabilitácie Franza Kafku. V tú jar bol predsedom Zväzu československých spisovateľov. “Sedeli sme tam na nejakej spisovateľskej konferencii a cez prestávku mi povedal, poď ideme sa trocha prejsť. Chodili sme po tej kafkovskej Prahe, ukazoval mi tie miesta, pamätné tabule na nich ešte neboli, išli sme po Staromestskom námestí – ešte bez turistických davov, po týchto uličkách a on mi hovoril: A teraz uvidíš, čo my tu z toho urobíme, že tu budeme žiť po ľudsky, bez obáv, až sa všetci budú čudovať. Bola to taká sebavedomá, trocha spasiteľská bájka, dobre sa mi to počúvalo. A dodnes sa mi to spája s tým Kafkom a so Staromestským námestím...Tá naša predstava vtedy – veľmi zjednodušene povedané - bola, že predovšetkým zbavme sa tých blbcov a primitívov na vedúcich postoch a poďme to robiť inteligentne.“ O 12 dní nato tu už cudzích vojsk bolo neúrekom a Československo sa rútilo do nešťastnej budúcnosti. A Agneša Kalinová i jej rodina tiež: režim stelesnený Štátnou bezpečnosťou si ich vybral ako obete „pookupačnej „normalizácie a konsolidácie“.

Kniha dokumentuje, ako sa po sovietskej okupácii opakoval podobný spôsob vyraďovania, vylučovania, izolovania – priam rasovo-politického prenasledovania, aké ľudia na Slovensku poznali z čias 2. svetovej vojny.

„Našťastie – a znovu paradoxne – Agneša Kalinová nielenže nezmizla, ale naopak sa sprítomnila, azda väčšmi ako kedykoľvek predtým. V ušiach tisícov poslucháčov v celej republike sa z Rádia Slobodná Európa ozýval jej nezabudnuteľný hlas, ktorý vyžaroval neodolateľnú príchuť slobody, mal zafarbenie džezovej speváčky a prihováral sa nám spoza rušičiek s nadhľadom osudom skúšanej Stredoeurópanky,“ konštatoval Martin Bútora.

Autorku prišli pozdraviť desiatky jej blízkych, priateľov a priateliek, budúcich čitateľov pozoruhodnej knihy. 

Videozáznam z prezentácie je dostupný na stránke ASPEKT-u.


Jana Juráňová, Agneša Kalinová a Martin Bútora pri uvádzaní knihy. 


 Autorku prišiel pozdraviť jej niekdajší spolupracovník z Kultúrneho života, spisovateľa redaktor Kornel Földvári. Napravo stojí Jana Cviková, prekladateľka a editorka publikácií Aspektu. 


Agneša Kalinová odpovedá na otázky z publika.



>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Neprehliadnite aktuálnu výskumnú štúdiu o postojoch internetovej populácie k problematike kybernetickej bezpečnosti. 

Výsledky 15. ročníka výskumu digitálnej gramotnosti populácie SR.

Kyberbezpečnosť očami internetovej populácie SR
Digitálna gramotnosť na Slovensku 2020

Správa zo sociologického
výskumu názorov mladých
ľudí vo veku 15-19 rokov.

Publikácia obsahujúca 30 pojmov súvisiacich s občianskym spolunažívaním.

Občianske spolunažívanie <br/>očami tínedžerov
Spolu, či proti sebe? Čo ovplyvňuje naše spolužitie

Vnímanie Novembra 1989 a ponovembrových zmien občami Slovenska.

Priebeh eurovolieb 2019, výsledky a spoločensko-politické kontexty hlasovania slovenských občanov.

30 rokov po Nežnej revolúcii. Zisky a straty očami verejnosti
Európske voľby 2019 na Slovensku: výsledky a súvislosti

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore