ivo.sk
IVO o schvaľovaní navýšenia eurovalu a o predčasných voľbách

Zora Bútorová

Čo si myslíte o neschválení eurovalu a páde vlády?

Nenapraviteľná škoda sa už stala a ostáva dúfať, že čo najrýchlejší „opravák“ v parlamente ešte zabráni, aby Slovensku nadlho prischla nálepka nespoľahlivého partnera s klapkami na očiach. Nielen občania, ale aj politici by mali vynaložiť viac energie na „euroučenie“. Fragmentarizovaná virtuálna komunikácia v skupinkách, ktoré sa skôr utvrdzujú v správnosti svojich názorov, než by si rozširovali obzor, to nespasí. Plnohodnotná verejná debata potrebuje klasické médiá, verejné fóra, ekonomickú i politickú osvetu.

Zverejnené na sme.sk, 13.10.2011

Oľga Gyárfášová 

Oľga Gyárfášová: Voliči nemajú radi predčasné voľby

Záujem voličov o predčasné voľby 10. marca 2012 bude pravdepodobne malý, dôvodom nie je len počasie, či jarné prázdniny ale podľa sociologičky Oľgy Gyárfášovej aj absencia silnej témy volebnej súťaže.

Záujem voličov o predčasné parlamentné voľby naplánované na 10. marca môže ovplyvniť zlé počasie, ale aj chýbajúca silná téma predvolebnej súťaže politických strán, myslí si sociologička Oľga Gyárfášová. V termíne predčasných volieb, 10. marca 2012, na ktorom sa dohodli koaličné strany SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd s opozičným Smerom-SD, je zvyčajne na veľkej časti Slovenska chladné počasie. Zároveň vo volebný týždeň od pondelka 5. marca do nedele 11. marca budú v troch krajoch - Banskobystrickom, Žilinskom a Trenčianskom jarné školské prázdniny. "Iste aj počasie môže ovplyvniť účasť, ale podstatnejším je fakt, že voliči nemajú radi predčasné voľby, ktoré sú - navyše - podľa mnohých úplne zbytočné," konštatovala pre SITA Gyárfášová.

Druhým vážnym dôvodom pravdepodobného malého záujmu voličov o predčasné parlamentné voľby je podľa O. Gyárfášovej z Inštitútu pre verejné otázky absencia silnej témy volebnej súťaže. "Nejaký čas to iste bude hra na 'čierneho Petra' - kto je zodpovedný za rozpad vlády. Ale to ako volebná mobilizačná agenda nestačí. Niektorí očakávajú, že ňou môže byť euroval. Politici však budú musieť nájsť spôsob, ako túto sofistikovanú komplexnú tému prerozprávať voličom a aj ako sa vymedziť voči svojim konkurentom," tvrdí Oľga Gyárfášová. Myslí si zároveň, že "v najbližších týždňoch budeme svedkami hľadania témy volieb - o čom vlastne predčasné voľby 10. marca 2012 budú."

Krátky čas na kampaň, s ktorou nikto vopred nepočítal, podľa sociologičky "nahráva etablovaným stranám, ktoré sa môžu oprieť o svojich stabilných voličov, ale aj o existujúcu infraštruktúru v regiónoch a v neposlednom rade aj o overených sponzorov." Upozornila pritom, že nová strana potrebuje na svoje riadne zviditeľnenie približne rok. "Takže nové strany budú mať ťažšiu štartovaciu pozíciu a dá sa očakávať, že na svoje presadenie sa budú 'nasadzovať' razantnejšie témy a netradičné spôsoby komunikácie s potenciálnymi voličmi," dodala pre SITA Oľga Gyárfášová.

Zdroj: SITA, 13.10.2011

Grigorij Mesežnikov

Mesežnikov: Otázky svetových médií sú nepríjemné

Politológ Grigorij Mesežnikov: „mal som telefonáty z veľmi vplyvných svetových médií a už dikcia ich otázok bola veľmi nepríjemná,“ povedal politológ. Z vyjadrení slovenskej politickej špičky podľa neho vyplýva, že euroval v slovenskom parlamente prejde. Domnieva sa však, že pád vlády a opakované schvaľovanie eurovalu nám veľmi zviaže ruky v ďalšom rokovaní o jeho uplatnení. „Náš zástupca bude mať len obmedzený mandát. Bude len pozorovateľom,“ uviedol Mesežnikov.

Zdroj: pluska.sk, 12.10.2011 

Mesežnikov: NE eurovalu byla vnitropolitická hra

Praha/Bratislava – Úterní pád slovenské vlády spojený s odmítnutím záchranného fondu eurozóny byl podle politologa Grigorije Mesežnikova pouze výsledkem vyhraněné vnitropolitické situace. Slováci totiž nadále zůstávají euru věrní, což potvrzuje i to, že v druhém hlasování tzv. euroval podpoří více než tříčtvrtinová většina slovenského parlamentu.

"Na Slovensku existuje široká politická shoda, pokud jde o podporu eurovalu. Jeho odmítnutí bylo čistě vnitropolitickou záležitostí," uvedl slovenský politolog Grigorij Mesežnikov z Institutu pro veřejné otázky. "Strana, která má nejvíc poslanců v parlamentu – opoziční strana Smer – nehlasovala v prvním hlasování z taktických důvodů proto, že bylo spojené s hlasováním o důvěře vlády." Podle Mesežnikova tak Smer upřednostnil své ryze stranické zájmy; odmítnutí záchranného fondu si ale nemůže dovolit mj. kvůli své zahraničně-politické prestiži a zejména postavení mezi socialisty v Evropském parlamentu. Už v minulosti se zde totiž dostala do izolace kvůli vládní spolupráci s Mečiarovým HZDS a národoveckou Slovenskou národní stranou.

V nadcházejícím hlasování proto záchranný fond bezesporu podpoří, a to i navzdory tomu, že proti eurovalu se vyslovuje 40 procent slovenských voličů, a jeho podpora proto není pro populistického šéfa Smeru Roberta Fica právě výhodná. "Při druhém hlasování bude euroval schválen nejen ústavní, ale drtivou většinou poslanců. Můj odhad je, že ze sto padesáti poslanců podpoří euroval 115, 120 poslanců," soudí Mesežnikov.

Za pádem vlády ovšem podle analytiků stojí především koaliční SaS Richarda Sulíka. "Fico využil situaci, která se mu naskytla, on ji nijak zvlášť neprovokoval, situace nastala uvnitř vládní koalice," upozorňuje bývalý šéfredaktor slovenského deníku SME Martin Šimečka. "V tomto směru se chová naprosto pragmaticky. Vláda se povalila sama, především vinou strany SaS Richarda Sulíka. Robert Fico jen přihlížel."

Už na tiskové konferenci po pádu vlády odstupující premiérka Iveta Radičová zdůraznila, že přijetí eurovalu je nezbytné pro samotnou hospodářskou situaci Slovenska, neboť země je dominantně orientovaná na export; záchrana kolabujících zemí tak zároveň zachrání trhy, kam mohou být slovenské výrobky vyváženy.

Mesežnikov dodává, že svou úlohu zde hraje i slovenská identifikace se společnou evropskou měnou. "Odmítnutí eurovalu nemělo nic společného s tím, že by na Slovensku vzniknul odpor proti společné evropské měně. Podpora slovenské veřejnosti zůstává vysoká," zdůrazňuje politolog. "Zavedení eura na Slovensku mělo velký význam, bylo to strategické rozhodnutí. My jsme dnes ze všech postkomunistických zemí (spolu se Slovinskem a Estonskem) nejintegrovanější částí Evropské unie, protože nejsme jen členové EU, ale i schengenského prostoru a eurozóny."

Zdroj: ceskatelevize.cz, 12.10.2011

Martin Bútora

Článok: Zviditeľnené Slovensko, 10.10.2011

Grigorij Mesežnikov

Rozhovor: Je možné, že Smer – SD nebude opäť zostavovať vládu, 15.10.2011

Rozhovor:  Ak by KDH išlo so Smerom, bol by to prvý krok k politickej samovražde, 18.10.2011

Vyjadrenia pre ruské Rádio Sloboda, 12.10.2011

Rozhovor: Robert Fico sa do vlády môže vrátiť iba vtedy, ak budú nové voľby, 20.09.2011



>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Kľúčové oblasti a udalosti vývoja bezpečnostného a obranného sektora SR v rokoch 1993-2023. 

Proces prechodu k demokracii v kontexte formovania a fungovania slovenskej štátnosti.

Thirty Years <br/>of Slovak Security <br/>and Defence Policy
Tridsať rokov samostatného Slovenska. Šesť pohľadov na formovanie štátu

Výskumná štúdia zameraná na kľúčové oblasti digitálnej gramotnosti ľudí v preddôchodkovom a dôchodkovom veku.

Výskumná reflexia kľúčových postojov internetovej populácie SR v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

 Digitálna gramotnosť 2023 - zaostrené na seniorov
Kyberbezpečnosť 2023 - optikou internetovej populácie SR

Autentické svedectvo o vývoji politickej slobody v ponovembrovom Slovensku a Česko-Slovensku. Udalosti rokov 1990-1992.

Publikácia prináša množstvo faktov
z demografickej i ekonomickej štatistiky ako aj zo sociologických výskumov.

Dva roky politickej slobody. Obnovené vydanie
Starší ľudia medzi nami. Kde sme, kam smerujeme

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore