Zdroj: Televízia Markíza, Televízne noviny, 17.7.2010, 19:00

Archív relácie  (reportáž pod poradovým číslom 16).

Prepis:

Stredná Európa je modrá. Aj tak by sa mohlo zdať rozloženie politických síl v krajinách V4 po parlamentných voľbách. Výnimkou nie je ani nový poľský prezident. Politológovia ale upozorňujú, že nie je modrá ako modrá. Supervolebný rok v regióne strednej Európy zmenil jej zafarbenie. Pôvodne ľavicové vlády v Maďarsku, Česku a aj na Slovensku vystriedali stredopravé koalície.

Politologička Soňa Szomolányi: „Vo všeobecnosti sa dá súhlasiť, je to ten prvý pohľad, ale to čo zaradíme pod nálepku stredopravá vláda sa môže z hlbšieho pohľadu dosť líšiť“.

Politologička upozorňuje napríklad na podobnosti maďarského Fideszu a slovenského Smeru. „V súčasnosti tie klasické nálepky ako ľavica a pravica strácajú svoj pôvodný význam a pre stredovýchodnú Európu to platí obzvlášť“.

Gergo Medve-Bálint z Inštitútu politických vied v Budapešti: „Maďarský Fidesz by sme mohli viac zaradiť medzi populistické strany ako pravicovo-konzervatívne“.

Odborníci sa zhodujú, že motívom politickej zmeny bol najmä slabý výsledok práce ľavicových strán. Jan Hartl zo Strediska empirických výskumov v Prahe: „To sú práve tie otázky spojené s ekonomickou krízou a s odďaľovanými reformami“.

Jedným dychom však dodávajú, že voľba stredopravých strán automaticky neznamená, že sa im podarí vyviesť krajiny z krízy lepšie ako ich ľavicovým oponentom.