ivo.sk
Kde teda vlastne sme?

Na Slovensku vidíme množstvo nebývalých, neraz špičkových individuálnych alebo aj skupinových výkonov – menej často však pozorujeme, že sa tieto pozitívne výsledky a výkony zhmotnia a znásobia tak, aby znamenali spoločenskú zmenu.

„Na otázku, ktorú si kladie táto kniha – KDE SME? – existuje pravdaže mnoho odpovedí,“ povedal na úvod svojho vystúpenia Martin Bútora, jeden z editorov publikácie Kde sme? Mentálne mapy Slovenska. „Sme v Open Gallery, v pivničných priestoroch jedného z domov v jednej z najstarších historických uličiek Bratislavy, ráno k nemu chodievame zľadovateným chodníkom posiatym stopami po psíkoch, z ešte neopravenej budovy oproti s povybíjanými oknami padá omietka, vedľajší dom pokrývajú grafity a pri vstupe k nám treba obísť jamu, ktorá tu ostala po oprave vodovodu. Sme teda, kde sme – ako zvykol vravieť Václav Klaus, aj keď tu vnútri, medzi svojimi, sa môžeme cítiť dobre. Aj toto je jeden z metaforických obrazov dnešného Slovenska.

Mojou úlohou tu dnes nie je podať vyčerpávajúci sumár našich zistení. Pôvab tejto publikácie je totiž práve v tom, že je príliš bohatá na to, aby sa dala zredukovať na pár viet. Exaktné akademické analýzy sa snúbia s intuíciou, logika dôkazov so širokou pocitovou škálou, pohľady ľudí zvnútra s pozorovaniami zvonka. Každý príspevok zachytáva inú tvár nášho dneška, zároveň sa však jednotlivé obrazy a výklady spájajú do celku – a my ako editori – Miroslav Kollár, Grigorij Mesežnikov, Zora Bútorová a ja – veríme, že aj vďaka tejto rozmanitosti čaká na čitateľky a čitateľov na viacerých miestach onen dobre známy ‚aha zážitok‘ či ‚osvietenie‘. Ak teraz predsa len poviem niekoľko zhrňujúcich charakteristík, nenárokujú si na všeobecnú platnosť, sú iba jedným možným čítaním niekoľkých desiatok príspevkov.“

V ďalšej časti svojho vystúpenia sa M. Bútora okrem iného zaoberal paradoxnou situáciou, keď toho síce o sebe vieme podstatne viac než pred 20 rokmi, „zatiaľ však nie je jasné, ako s tým všetkým naložíme. Vedieť viac neznamená dokázať predvídať naše budúce správanie. Popri krajine značného potenciálu sme totiž zároveň aj spoločenstvom plným rizík. Sme napríklad dostatočne imúnni voči vírusu nacionalizmu, voči netolerancii k inakosti, voči primitívnemu populizmu? Ukazuje sa, že nie. Hovorí sa tiež, že sme kresťanské spoločenstvo, na euro sme si ako motív zvolili dvojkríž na trojvrší: naozaj sa správame ako kresťania? Sotva. Niektorí prízvukujú, že v našich rodinách sa udržiavajú tradičné hodnoty slušnosti a solidarity: naozaj v nich dokážeme vypestovať charaktery, ktoré sa nezlomia? My sme vlastne nemali kedy - a v tom spočíva súčasne pôvab i výstraha pre túto krajinu - dozvedieť sa o sebe, čo všetko dokážeme, ak máme na rozvoj skutočne slobodné podmienky. V tomto zmysle sme krajinou „nevykopaných hrivien“. Ale nestihli sme sa dozvedieť o sebe to, čoho všetkého sme schopní aj v negatívnom zmysle, čiže aké jedovaté zložky sa v pôde pod nami nachádzajú.“

Slovensko prešlo za pomerne krátky čas nesmierne zhusteným obdobím našich dejín. Uskutočnilo sa tu obrovské množstvo premien v rámci jedného politického režimu, čo pre strednú a najmä staršiu generáciu to predstavovalo neobyčajnú mentálnu záťaž: svet sa im neraz doslova menil pred očami zo dňa na deň, a určite nie len v dobrom: „Tým „dobrým“, čo sa Slovensku podarilo, sme však trochu „predbehli“ samých seba. Vytvorili sme síce sieť verejných inštitúcií, tie však porušujú liberálnodemokratický poriadok a až pričasto v nich nesedia skutoční demokrati. Sme v Európskej únii, ale ešte vždy málo myslíme ako Európania a nie sme dostatočne citliví na globálne problémy. Ešte nám potrvá, kým naplníme formálne inštitúcie autentickým demokratickým obsahom.“

Vystúpenie ďalej upozorňuje na to, že spoločnosť ako celok nestačila ustriehnuť morálny rozmer premien: „Karl Popper svojho času pripomínal, aká dôležitá je v intelektuálnom úsilí nie iba kognitívna dimenzia, ale aj dimenzia morálna: ak tá prvá sa spája s hľadaním pravdy, tá druhá spočíva vo vzdorovaní lži.“ Z toho vyplýva zhodné konštatovanie mnohých autorov i autoriek, viacerých častí publikácie: systematické, až desivé porušovanie zásad právneho štátu, morálky, čestného neskorumpovaného konania. To sa bohužiaľ prejavuje všade – od politiky cez súdnictvo, ekonomiku, komunálny život až po občiansky sektor.

Deficit v dodržiavaní zásad právneho štátu, ale aj deficit elementárnej slušnosti v každodennom správaní súvisí podľa autora aj s tým, že sme obdobia predchádzajúce roku 1989 prežili v neuveriteľnej diskontinuite. Celé 20. storočie odtiaľto odchádzali desaťtisíce ľudí: za prácou a lepším životom do Ameriky, po vzniku Československa späť do Maďarska, po Mníchove Česi do Prahy, potom Cigáni a Židia do lágrov, povojnová i pofebruárová generácia do politického nebytia, poaugustová za novou lepšou vlasťou, ponovembrová za prácou i novým svetom: „Boli sme opakovane vystavení pomerom, ktoré likvidovali naše domáce elity. Stopy či odtlačky minulých čias sú tu dodnes, keď oveľa viac vidíme a vnímame ruptúry, zlomy, exody a exily, tektonické posuny, osobné, rodinné či inštitucionálne kataklizmy. Aj keď nemôžeme povedať, že by sme vybudovali dobre vybavené a nezávislé inštitúcie, ktoré by toto všetko zaznamenávali a uchovávali pamäť, môžeme a musíme konštatovať, že životné dráhy veľmi mnohých obyvateľov Slovenska sú tým poznačené. V psychoterapii poznáme termín „neukončené záležitosti“ – a takýchto nevyrovnaných účtov majú s rôznymi predchádzajúcimi režimami státisíce ľudí.“

Autor tiež pripomína nedostatok ľudí, „ktorí sú odborne, morálne, občiansky, ľudsky, osobnostne skutočne pripravení, odhodlaní a schopní uskutočňovať kľúčové demokratické reformné zmeny – politické, administratívne, manažérske a mnoho ďalších, je v skutočnosti dosť málo. Aktívnych účastníkov a nositeľov onej vytúženej „kritickej masy“ je stále ako šafránu  a ich reprodukcia nie je systémovo zabezpečená.“ Podľa neho Slovensko trpí nedostatkom „demokratických modernizátorov“, čo súvisí aj s iným deficitom: oslabenými kapacitami zodpovedných inštitúcií i spoločnosti ako celku pestovať charaktery – výchovou, vzdelávaním, sociálnym pôsobením, účinkovaním sociálnych vzorov, atraktívnym líderstvom. A deficitom v schopnosti ponúknuť takto pripraveným ľuďom spoločensky hodnotné ukotvenie, dať im príležitosť nájsť „vyšší zmysel života“ vo verejnom priestore, v službe verejnosti.

Napriek tomu na Slovensku existuje množstvo nebývalých, neraz špičkových individuálnych alebo aj skupinových výkonov – menej často však badať, že sa tieto pozitívne výsledky a výkony zhmotnia a znásobia tak, aby znamenali spoločenskú zmenu: „Pritom navzájom poprepájané konfigurácie a zhluky takýchto ľudí, skupín, organizácií a inštitúcií by mohli viesť k spoločenskej transformácii. Nepôsobí tu však dostatočný synergický efekt, neexistuje náležité strategické myslenie na vyššej úrovni politického riadenia, vďaka ktorému by sa takíto jednotlivci, takéto skupiny, tieto „ostrovy“ spájali do efektívnych a vplyvných celkov a stali sa aktérmi zmeny. To neplatí napríklad v ekonomickej sfére: na Slovensku sa dnes produkujú špičkové výrobky. Ale štát primerane riadiť nevieme. Bez najmenších pochybností platí: potrebujeme iné typy lídrov na najvyšších priečkach politického rebríčka, hlavou štátu počínajúc.“

V závere autor v mene editorov nabáda k tvorbe ďalších máp o vývoji Slovenska: „Budeme veľmi radi, ak na takýchto ďalších mapách Slovenska – napríklad inštitucionálnych, vzdelanostných, ekonomických, regionálnych, právnych, ale aj kultúrnych, duchovných, rodinných, rodových, na mapách našich miest a obcí, nášho životného prostredia, našich politických a ekonomických elít a iných – budeme môcť spolupracovať s ďalšími partnermi. Azda by sa tak mohla zrodiť nová séria systematických výpovedí o prítomnosti a budúcnosti Slovenska, o zvládaní dedičstiev minulosti i nových výziev a v neposlednom rade i o odstraňovaní oných pozdravov od psíkov.“

Skrátenú verziu príhovoru uverejnil denník Sme: Popri zľadovatených stopách po psíkoch

Knihu si môžete zakúpiť osobne v Inštitúte pre verejné otázky a v kníhkupectvách Artforum, alebo objednať v našom e-shope.

Jedna z prezentácií publikácie Kde sme? sa uskutočnila aj v Kongresovom centre Univerzity J. Selyeho v Komárne.



>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Kľúčové oblasti a udalosti vývoja bezpečnostného a obranného sektora SR v rokoch 1993-2023. 

Proces prechodu k demokracii v kontexte formovania a fungovania slovenskej štátnosti.

Thirty Years <br/>of Slovak Security <br/>and Defence Policy
Tridsať rokov samostatného Slovenska. Šesť pohľadov na formovanie štátu

Výskumná štúdia zameraná na kľúčové oblasti digitálnej gramotnosti ľudí v preddôchodkovom a dôchodkovom veku.

Výskumná reflexia kľúčových postojov internetovej populácie SR v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

 Digitálna gramotnosť 2023 - zaostrené na seniorov
Kyberbezpečnosť 2023 - optikou internetovej populácie SR

Autentické svedectvo o vývoji politickej slobody v ponovembrovom Slovensku a Česko-Slovensku. Udalosti rokov 1990-1992.

Publikácia prináša množstvo faktov
z demografickej i ekonomickej štatistiky ako aj zo sociologických výskumov.

Dva roky politickej slobody. Obnovené vydanie
Starší ľudia medzi nami. Kde sme, kam smerujeme

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore