Na seminári v Haagu venovanom udalostiam v roku 1968 a dôsledkom sovietskej okupácie Československa vystúpil s príspevkom „Vplyv československej krízy v roku 1968 na slovenské zahraničnopolitické myslenie po roku 1989“ Martin Bútora, čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky a veľvyslanec Slovenska v USA v rokoch 1999-2003.

Seminár sa uskutočnil v Netherlands Institute of International Relations Clingendael v Haagu pod záštitou Veľvyslanectva ČR v Holandsku a za spolupráce Veľvyslanectva Slovenskej republiky, i za osobnej účasti veľvyslankyne Oksany Tomovej a českého veľvyslanca Petra Mareša. Martin Bútora vystúpil v prvom paneli spolu s podpredsedom vlády ČR Alexandrom Vondron a generálnym riaditeľom pre európsku kooperáciu holandského Ministerstva zahraničných vecí Ian de Jongom, ktorí sa venovali dopadu Pražskej jari a sovietskej agresie na krajiny východnej Európy i na západný svet. V druhom paneli potom diskutovali historici z Českej republiky i zo Slovenska.

„Československá kríza a jej vyústenie boli jedným zo zdrojov formovania zahraničnopolitickej orientácie po páde komunizmu v roku 1989 a po vzniku samostatného Slovenska v roku 1993,“ povedal Martin Bútora. „Generácia lídrov slovenského Novembra 1989, ktorí predstavovali pôvodné jadro hnutia Verejnosti proti násiliu, bola pevne presvedčená o potrebe ukotviť Slovensko na Západe.“ To však nebolo ani zďaleka samozrejmé – bolo treba zviesť zásadný politický zápas so zástancami neutrality, s vyznavačmi „mostov“, s prívržencami politického slavjanofilstva, s protizápadne či protiamericky orientovanými ideovými prúdmi, ako aj s politikmi, ktorí síce formálne hlásali prointegračné ciele, avšak svojím správaním porušovali normy liberálnej demokracie a de facto spôsobili zahraničnopolitickú izoláciu Slovenska. Tieto politické a názorové zoskupenia, v rôznej miere zastúpené vo vládnucich koalíciách v rokoch 1992 – 1998, boli porazené vo voľbách v roku 1998, čím sa otvorila cesta k skutočnej, nie iba formálne deklarovanej integrácii Slovenska do EÚ a NATO. Pomocou domácich i zahraničných spojencov sa Slovensku tento cieľ podarilo dosiahnuť.

„Dvadsať rokov po Novembri 1989 je zrejmé – a súčasná domáca vnútropolitická situácia, ako aj obnovené agresívne správanie Ruska to len potvrdzujú, že k trom hlavným veľkým výzvam po zmene režimu v roku 1989, t. j. k budovaniu demokracie, trhovej ekonomiky a vyriešeniu otázok štátoprávneho usporiadania, bolo treba pridať ešte ďalšiu, rovnako dôležitú: bezpečnostné ukotvenie novej demokracie v západnom bezpečnostnom systéme,“ konštatoval Martin Bútora.

Živá diskusia po vystúpeniach účastníkov sa popri osobných spomienkach prítomných diplomatov a historickej reflexii československých udalostí v roku 1968 sústreďovala aj na aktuálne otázky, najmä na problémy spôsobené ruským zásahom v Gruzínsku.


Martin Bútora oživil svoje rozprávanie o roku 1968 dobovou fotografiou vtedajšieho študentského časopisu Echo.


Panel s prednášajúcimi Alexandrom Vondrom, podpredsedom vlády ČR (prvý sprava), Ian de Jongom, generálnym riaditeľom pre európsku kooperáciu holandského Ministerstva zahraničných vecí (druhý sprava) a Martinom Bútorom moderoval Tiddo Pieter Hofstee, bývalý holandský veľvyslanec v Moskve (druhý zľava).


Seminár pod názvom Czechoslovak Crisis: Lessons Learned. Commemorating Prague Spring 1968 sa uskutočnil v priestoroch známeho Netherlands Institute of International Relations Clingendael v Haagu.