ivo.sk
Slovenská zahraničná politika a bezvízový styk s USA

Dva najnovšie príspevky Martina Bútoru sa venujú otázkam zahraničnej politiky. Prvý si pod názvom Prestáva Slovensko vyžarovať „soft power“? kladie otáznik nad niektorými novšími javmi v zahraničnej politike SR, druhý príspevok pod názvom Ide o to, aby Slováci Ameriku lepšie spoznali a utvorili si o nej vlastný názor reaguje na diskusie o možnom zrušení vízovej povinnosti pri vstupe slovenských občanov do USA.

V prvom príspevku, ktorý uverejnil časopis Zahraničná politika, autor konštatuje, že po predchádzajúcej úspešnej etape, korunovanej integračnými úspechmi, Slovensko vstúpilo do novej fázy. Niektoré ciele z predchádzajúceho obdobia síce pretrvali (napríklad vstup do Schengenu a eurozóny) a nová vláda vo viacerých oblastiach hlásala a niekde aj praktizovala kontinuitu, objavili sa však aj niektoré nové prvky. Autor rozoberá sproblematizovanie susedských vzťahov s Maďarskom, mierne ochladenie v slovensko-amerických vzťahoch, „nové otvorenie“ voči Rusku, ako aj menej výrazné angažovanie slovenských politikov v ľudskoprávnej agende. „Viaceré tendencie sa potom zlievajú do obrazu takej zahraničnej politiky, kde v najvyšších politických špičkách je menej viditeľné hodnotové prozápadné líderstvo. Ministerstvo zahraničia má síce naakumulovanú expertízu, disponuje skúsenosťami i profesionálnym zázemím, niekedy vyslovuje uváženejšie stanoviská ako niektorí členovia vládnej koalície i sám predseda vlády, môže byť udržiavateľom kontinuity aj „inštitucionálnej pamäti“ – nemôže však nahrádzať formatívnu rolu politikov. Slovenský premiér má sklon k presvedčeniu, že malé krajiny veľa neznamenajú a kľúčové rozhodnutia uskutočňujú „veľkí hráči“, neraz za zatvorenými dverami. K tomu sa ešte pridáva také videnie sveta, podľa ktorého „v politike, a najmä v medzinárodnej politike, nejde o nijaké hodnoty, ale vždy ide o záujmy, ekonomiku a moc.“ Takéto krédo je však v priamom protiklade k veľkým politickým ideám a skutkom uplynulých desaťročí, ktoré sa usilovali meniť svet k lepšiemu – Marshallov plán, občiansky vzdor disidentov proti utlačovateľskému režimu, idea Európskej únie a pod. – a protirečí tomu najlepšiemu, čo za uplynulé roky vydala zo seba hodnotovo založená slovenská zahraničná politika.

V druhom príspevku, ktorý uverejnil server www.aktualne.sk, sa autor venuje niektorým okolnostiam vyjednávania o zrušení víz a dodáva: „Sú ľudia, ktorí hovoria a diskutujú na internete o tom, že sa Američanom „nemáme čo prosiť“, oni sami sa do Ameriky aj tak nechystajú. Tu však ide o niečo iné. Po prvé, o nastolenie skutočného partnerstva a odstránenie nerovností v tomto ohľade, tobôž ak ide o dva demokratické štáty . Po druhé, neslobodno zabúdať na tisíce ľudí a rodín, ktorým to komplikuje život. Po tretie, najmä mladšia a stredná generácia má tak obmedzené možnosti a stráca záujem Ameriku aspoň trochu spoznať a urobiť si o nej a jej obyvateľoch vlastný úsudok, nie iba dojem vytvorený na základe rôznych stereotypov, často nepriaznivých alebo z televíznych seriálov či spravodajských kuriozít. Musíme vidieť fakty, a čísla z výskumov hovoria, že iba 4 percentá Slovákov navštívili Spojené štáty – na rozdiel, napríklad od 46 percent Britov alebo 11 percent Portugalcov, čo je najnižšie číslo medzi staršími členmi Únie. Zrušené víza samozrejme úplne neodstránia neznalosť, ale určite pomôžu postupnému odkrývaniu tejto rozľahlej a rôznorodej krajiny. Amerika nemá iba jednu tvár, má mnoho podôb – má bohaté demokratické tradície, ale má aj tradične mnoho problémov, od rasizmu cez priepasť medzi bohatstvom a chudobou až po aroganciu moci či slabú verejnú dopravu; nakoniec, najhlasnejší kritici Ameriky sú samotní Američania. Má však súčasne aj naakumulované skúsenosti z pokusov tieto problémy riešiť: Energia tamojších obyvateľov, pružnosť ekonomických inštitúcií, nezávislé médiá, aktívni občania a ich združenia, silné cirkvi, tvorivé samosprávy, vynaliezavosť, ochota riskovať i ešte vždy prevažujúci optimistický duch v prístupe k riešeniu problémov – to všetko môže byť inšpirujúce aj pre návštevníkov zo Slovenska. Nehovoriac už o tom, že Spojené štáty, Amerika, to je aj naša Amerika: v minulosti do nej odišli a pomáhali ju budovať státisíce ľudí zo Slovenska.”

Prečítajte si príspevok Prestáva Slovensko vyžarovať „soft power“? (Vyšlo v časopise RC SFPA Zahraničná politika, č. 6/2007 – www.zahranicnapolitika.sk)

Prečítajte si neskrátenú verziu príspevku Ide o to, aby Slováci Ameriku lepšie spoznali a utvorili si o nej vlastný názor.



>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Kľúčové oblasti a udalosti vývoja bezpečnostného a obranného sektora SR v rokoch 1993-2023. 

Pri príležitosti 20-teho výročia vstupu SR do NATO sprístupňujeme publiáciu z roku 1998.

Thirty Years <br/>of Slovak Security <br/>and Defence Policy
Slovensko v šedej zóne? Rozširovanie NATO, zlyhania a perspektívy Slovenska

Výskumná štúdia zameraná na kľúčové oblasti digitálnej gramotnosti ľudí v preddôchodkovom a dôchodkovom veku.

Výskumná reflexia kľúčových postojov internetovej populácie SR v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

 Digitálna gramotnosť 2023 - zaostrené na seniorov
Kyberbezpečnosť 2023 - optikou internetovej populácie SR

Autentické svedectvo o vývoji politickej slobody v ponovembrovom Slovensku a Česko-Slovensku. Udalosti rokov 1990-1992.

Proces prechodu k demokracii v kontexte formovania a fungovania slovenskej štátnosti.

Dva roky politickej slobody. Obnovené vydanie
Tridsať rokov samostatného Slovenska. Šesť pohľadov na formovanie štátu

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore