ivo.sk
 
Ak máte záujem o aktuálne informácie o aktivitách IVO, pošlite nám Váš e-mail
pošli
Reflexie nad fínskou skúsenosťou s konceptom rovnosti International Equality Planning Workshop

V dňoch 13. - 15. februára 2006 sa Zora Bútorová a Lýdia Marošiová z IVO a Monika Bosá z EsFem zúčastnili International Equality Planning Workshop v Helsinkách.

Severské krajiny sú povestné uplatňovaním konceptu rovnosti príležitostí v každodennom živote. Pri jeho výklade sa opierajú o historické míľniky, ktoré dosahovali od predminulého storočia. Počas svojej účasti na medzinárodnom workshope v Helsinkách, s názvom International Equality Planning Workshop v rámci programu Iniciatívy Spoločenstva EQUAL, som mala možnosť bližšie si ozrejmiť význam a miesto takých míľnikov v histórii Fínska: Slobodné ženy vo Fínsku vo veku nad 25 rokov získali plné práva v roku 1864. V roku 1890 bola v Helsinkách zriadená prvá verejná materská škôlka. Fínsko bolo v roku 1906 prvou krajinou v Európe, ktorá udelila ženám volebné právo pre voľby na národnej úrovni, a prvou krajinou na svete, v ktorej ženy dostali právo byť volenými kandidátkami. Trvalo celé storočie... Prvé poslankyne boli zvolené do fínskeho Parlamentu v roku 1907, ale až v 70.rokoch sa na kreslách ministeriek objavuje viacero žien. V roku 1990 Fínsko menovalo prvú ministerku obrany na svete. Trvalo ešte desať rokov a Fínsko malo prezidentku, až napokon v roku 2003 na najvyššiu priečku výkonnej moci zasadla premiérka.

Vo Fínsku tvorí rovnosť medzi mužmi a ženami dôležitú súčasť modelu sociálneho štátu. V roku 1987 Fínsko prijalo zákon o rovnosti medzi ženami a mužmi (Act on Equality between Women and Men), ktorého cieľom je prevencia rodovej diskriminácie, presadzovanie rovnosti medzi ženami a mužmi, ako aj zlepšenie postavenia žien, najmä v pracovnej sfére. Zo zákona vyplýva, že všetky autority a zamestnávatelia majú povinnosť cielene a systematicky presadzovať rovnosť, vrátane oblastí ako je školstvo a výskum. V roku 1992 bola vo Fínsku zakázaná diskriminácia na princípe tehotenstva alebo starostlivosti o rodinných príslušníkov. Od roku 1995 zamestnávatelia s 30 a viac zamestnancami sú povinní vypracovať a uplatniť opatrenia na presadenie rovnosti vo výcvikovo-vzdelávacích programoch pre svojich zamestnancov, alebo tzv. programoch na ochranu práce. Dodatok z roku 1995 zaviedol kvótny systém – pomer predstaviteľov jedného rodu nesmie byť vo výboroch a radách nižší ako 40%. Zákon o rovnosti sa nevzťahuje na aktivity súvisiace s vyznávaním náboženstva, alebo na rodinné záležitosti. Od roku 2004 sa tento zákon inovoval podľa EÚ legislatívy a nariadení.

Závratne rýchly vývoj v oblasti rodovej politiky? Takto môže znieť rečnícka otázka v paralelnej úvahe o vývoji rodovej rovnosti na Slovensku. Skutočnosť je taká, že na Slovensku nás čaká intenzívny diskurz o naliehavosti opatrení, ktoré by reálne zlepšili postavenie žien. Nejde o to, či Slovensko má nasledovať Fínsko napr. pri zriadení Parlamentného výboru pre zamestnanosť a rovnosť. Alebo, či má fungovať neformálna Sieť poslankýň, ktorá vo Fínsku spĺňa účel prekračovania úzko straníckych línií a formalít a vytvára fórum pre diskusie o problémoch, ktoré sa dotýkajú žien. Alebo či musíme zriadiť inštitúty ako je Ombudsman pre rovnosť, alebo Rada pre rovnosť, ktoré pôsobia na fínskom Ministerstve sociálnych vecí a zdravia. Ide o to, či a ako spoločnosť na Slovensku umožní ženám artikulovať svoje stanoviská o rovnosti v praxi, ku ktorej sa Slovenská republika hlási. Či dostanú politický priestor tak, ako to robia desaťročia vo Fínsku. Žena je tam pod ochranou preventívnych zákonov a nariadení, ktoré musia vziať do úvahy napr. zamestnávatelia v svojich personálnych politikách.

Článok 6 zákona o rovnosti hovorí o povinnostiach zamestnávateľa pri presadzovaní rovnosti. Každý zamestnávateľ s minimálne 30 zamestnancami je vo Fínsku povinný vypracovať koncepciu tzv. plánovania na zabezpečenie rovnosti (equality planning) na obdobie jedného roka, v rámci ktorej sa zaviaže urobiť špecifické opatrenia na pracovisku. Záleží od zdrojov, ktoré sú zamestnávateľovi dostupné, a ďalších typických biznis faktorov viazaných na konkrétne pracovisko, ako sú veľkosť organizácie, finančné zdroje a druh vykonávaných profesií. Plán na zabezpečenie rovnosti by mal byť integrálnou súčasťou výkonu a kultúry manažmentu. Všetci zúčastnení aktéri by mali z takéhoto prístupu profitovať: manažment, zamestnanci aj zákazníci. Konzekventný postoj manažmentu k výkonu tzv. krokov na zabezpečenie rovnosti (equality actions) je dôležitý pre účinnosť plánu.

Do akej miery sa zákon o plánovaní rovnosti vo Fínsku berie vážne? Predstaviteľky fínskeho rozvojového partnerstva EQUAL projektu MONIKKO, ktoré je partnerom v rámci TCA projektu Inštitútu pre verejné otázky „Plus pre ženy 45+“, neboli celkom spokojné. Popri fakte, že iba časť firiem plánovanie na zabezpečenie rovnosti už zaviedla, mali výhrady k pomalému a zdráhavému postupu Ministerstva pri kontrole uplatňovania zákona v praxi. Dokonca spomenuli jedno Ministerstvo, ktoré dodnes plán rovnosti na svojom pracovisku neschválilo. Z evaluácie zavádzania plánov rovnosti From Plans to Action, ktorú vypracoval úrad Ombudsmana pre rovnosť v roku 2002 o.i. vyplynulo, že 67% oslovených predstaviteľov 133 organizácií realizujúcich plánovanie rovnosti konštatovalo „chvályhodné zmeny“ na svojich pracoviskách. Za najdôležitejšiu považovali „zmenu postojov“. V anotovanej správe fínskeho Ministerstva sociálnych vecí a zdravia (www.tasa-arvo.fi) sa nepíše, koho postoje sa menili... Verím, že autori správy mali na mysli postoje majiteľov, riaditeľov, či predstaviteľov vrcholového a stredného manažmentu.

Koncept plánovania na zabezpečenie rovnosti má vo Fínsku širokú podporu formálneho a praktického významu. Štátna správa kooperuje s neziskovými organizáciami (vrátane odborov) pôsobiacimi v tejto oblasti, či naopak. Existujú dokonca súkromné firmy, ktoré poskytujú poradenstvo organizáciam ako plán „ušiť na mieru“. Predstaviteľky takých dvoch firiem – World of Management, Diversa Consulting – nás na workshope zásobili teóriou aj svojimi bohatými skúsenosťami. Pre lepšiu názornosť organizátorky priviedli na workshop aj manažérku ľudských zdrojov zo súkromnej elektrotechnickej firmy. Tá spolu s ďalšími zástupcami manažmentu možnosti plánu rovnosti vo firme v tom čase preskúmavala, a dávala mu reálne šance.

Spoznávanie fínskej reality na pozadí spoločenských, kultúrnych a klimatických rozdielov bolo pre mňa povzbudzujúce. Chvíľami som si želala, aby ženy na Slovensku mali onen kus cesty v presadení svojich práv už za sebou. Znovu som si tiež uvedomila, že v sociálno-kultúrnom kontexte Slovenska presadzovanie zmien „zhora“ nemusí osloviť väčšinu menej- alebo ne-emancipovaných žien. Ktovie, aká vlna by sa v spoločnosti na Slovensku zdvihla pri návrhu zákona o povinnosti organizácie mať plán na zabezpečenie rovnosti na pracovisku. Tí zamestnávatelia na Slovensku, ktorí „plán“ už napĺňajú na princípe vyznávania univerzálnych práv a hodnôt, sa nemajú čoho obávať. Vo fínskej praxi sa plán rovnosti dotýka takých otázok, akými sa denne zaoberajú aj zamestnávatelia na Slovensku: pracovné podmienky a pracovná atmosféra, politika prijímania zamestnancov, mzdy a štruktúra miezd; alebo ktorými by sa mali zaoberať: možnosť uplatnenia rodinnej dovolenky, pomer žien a mužov na rôznych úrovniach organizácie práce, vzdelávanie zamestnancov a profesný rast, atď. Priala by som si, aby ženy na Slovensku mohli pracovať u zamestnávateľov, ktorí sa riadia pri riešení týchto a ďalších otázok princípom rovnosti.

Na workshope v zasnežených Helsinkách som sa zúčastnila so Zorkou Bútorovou (IVO) a Monikou Bosou (EsFem).

Na strane organizátorov z Finnish Institute of Occupational Health sa workshopu zúčastnila vedúca projektu MONIKKO Kauppinen Kaisa a koordinátorka projektu Vanninen Susanna. Medzi domácimi účastnikmi boli Brunila Kristiina, Mustakallio Sinikka a Ikävalko Elina (World of Management), Savileppä Anna (Diversa Consulting), Oksa Anja (The Finnish Metalworkers´ Union), Tuomas Martikainen (The Family Federation), Salminen Niina (The Finnish Association for Human Resource Management) a Kivekäs Mikko (The Finnish Family Firms Association). Účastníčkami boli aj predstaviteľky nadnárodného partnerstva z Nemecka: Helberg Manke Ulrike, Stuermann Christiane, Tietjen Almut a Wolter Isabell (Volkshochschule Gőttingen).

Viac o programe workshopu:
Agenda for the International Equality Planning Workshop

Prečítajte si správu o workshope z pera koordinátorky projektu MONIKKO: Report from MONIKKO

A tu je niekoľko fotografií z pracovnej časti workshopu aj z našich prechádzok v Helsinkách – meste s malebnou krajinotvorbou




Účastníčky workshopu




Temppeliaukio Kamenný kostol zvnútra




Preboríme sa, nepreboríme...




Helsinki z druhej strany – na otvorenom mori

Videoaktuality

Vnímanie Novembra 1989 a ponovembrových zmien občami Slovenska. 

Publikácia obsahujúca 30 pojmov súvisiacich s občianskym spolunažívaním.

30 rokov po Nežnej revolúcii. Zisky a straty očami verejnosti
Spolu, či proti sebe? Čo ovplyvňuje naše spolužitie

Nová štúdia zameraná na reflexiu problémov informatického vzdelávania dievčat a žien.  

Ako vníma verejnosť historické míľniky a ich protagonistov a ako hodnotí našu novodobú históriu.

Ženy vo svete informačných technológií
Osudové osmičky vo vedomí slovenskej verejnosti

Neprehliadnite najnovší prieskum o postojoch bežných ľudí k robotom a robotizácii spoločnosti.

Výskumná štúdia o hrozbách radikalizmu a extrémizmu u mladých ľudí.

Digitálna gramotnosť na Slovensku 2018: Zaostrené na robotiku
Mladí ľudia a riziká extrémizmu

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore