ivo.sk
 
Ak máte záujem o aktuálne informácie o aktivitách IVO, pošlite nám Váš e-mail
pošli
Reflexie nad fínskou skúsenosťou s konceptom rovnosti International Equality Planning Workshop

V dňoch 13. - 15. februára 2006 sa Zora Bútorová a Lýdia Marošiová z IVO a Monika Bosá z EsFem zúčastnili International Equality Planning Workshop v Helsinkách.

Severské krajiny sú povestné uplatňovaním konceptu rovnosti príležitostí v každodennom živote. Pri jeho výklade sa opierajú o historické míľniky, ktoré dosahovali od predminulého storočia. Počas svojej účasti na medzinárodnom workshope v Helsinkách, s názvom International Equality Planning Workshop v rámci programu Iniciatívy Spoločenstva EQUAL, som mala možnosť bližšie si ozrejmiť význam a miesto takých míľnikov v histórii Fínska: Slobodné ženy vo Fínsku vo veku nad 25 rokov získali plné práva v roku 1864. V roku 1890 bola v Helsinkách zriadená prvá verejná materská škôlka. Fínsko bolo v roku 1906 prvou krajinou v Európe, ktorá udelila ženám volebné právo pre voľby na národnej úrovni, a prvou krajinou na svete, v ktorej ženy dostali právo byť volenými kandidátkami. Trvalo celé storočie... Prvé poslankyne boli zvolené do fínskeho Parlamentu v roku 1907, ale až v 70.rokoch sa na kreslách ministeriek objavuje viacero žien. V roku 1990 Fínsko menovalo prvú ministerku obrany na svete. Trvalo ešte desať rokov a Fínsko malo prezidentku, až napokon v roku 2003 na najvyššiu priečku výkonnej moci zasadla premiérka.

Vo Fínsku tvorí rovnosť medzi mužmi a ženami dôležitú súčasť modelu sociálneho štátu. V roku 1987 Fínsko prijalo zákon o rovnosti medzi ženami a mužmi (Act on Equality between Women and Men), ktorého cieľom je prevencia rodovej diskriminácie, presadzovanie rovnosti medzi ženami a mužmi, ako aj zlepšenie postavenia žien, najmä v pracovnej sfére. Zo zákona vyplýva, že všetky autority a zamestnávatelia majú povinnosť cielene a systematicky presadzovať rovnosť, vrátane oblastí ako je školstvo a výskum. V roku 1992 bola vo Fínsku zakázaná diskriminácia na princípe tehotenstva alebo starostlivosti o rodinných príslušníkov. Od roku 1995 zamestnávatelia s 30 a viac zamestnancami sú povinní vypracovať a uplatniť opatrenia na presadenie rovnosti vo výcvikovo-vzdelávacích programoch pre svojich zamestnancov, alebo tzv. programoch na ochranu práce. Dodatok z roku 1995 zaviedol kvótny systém – pomer predstaviteľov jedného rodu nesmie byť vo výboroch a radách nižší ako 40%. Zákon o rovnosti sa nevzťahuje na aktivity súvisiace s vyznávaním náboženstva, alebo na rodinné záležitosti. Od roku 2004 sa tento zákon inovoval podľa EÚ legislatívy a nariadení.

Závratne rýchly vývoj v oblasti rodovej politiky? Takto môže znieť rečnícka otázka v paralelnej úvahe o vývoji rodovej rovnosti na Slovensku. Skutočnosť je taká, že na Slovensku nás čaká intenzívny diskurz o naliehavosti opatrení, ktoré by reálne zlepšili postavenie žien. Nejde o to, či Slovensko má nasledovať Fínsko napr. pri zriadení Parlamentného výboru pre zamestnanosť a rovnosť. Alebo, či má fungovať neformálna Sieť poslankýň, ktorá vo Fínsku spĺňa účel prekračovania úzko straníckych línií a formalít a vytvára fórum pre diskusie o problémoch, ktoré sa dotýkajú žien. Alebo či musíme zriadiť inštitúty ako je Ombudsman pre rovnosť, alebo Rada pre rovnosť, ktoré pôsobia na fínskom Ministerstve sociálnych vecí a zdravia. Ide o to, či a ako spoločnosť na Slovensku umožní ženám artikulovať svoje stanoviská o rovnosti v praxi, ku ktorej sa Slovenská republika hlási. Či dostanú politický priestor tak, ako to robia desaťročia vo Fínsku. Žena je tam pod ochranou preventívnych zákonov a nariadení, ktoré musia vziať do úvahy napr. zamestnávatelia v svojich personálnych politikách.

Článok 6 zákona o rovnosti hovorí o povinnostiach zamestnávateľa pri presadzovaní rovnosti. Každý zamestnávateľ s minimálne 30 zamestnancami je vo Fínsku povinný vypracovať koncepciu tzv. plánovania na zabezpečenie rovnosti (equality planning) na obdobie jedného roka, v rámci ktorej sa zaviaže urobiť špecifické opatrenia na pracovisku. Záleží od zdrojov, ktoré sú zamestnávateľovi dostupné, a ďalších typických biznis faktorov viazaných na konkrétne pracovisko, ako sú veľkosť organizácie, finančné zdroje a druh vykonávaných profesií. Plán na zabezpečenie rovnosti by mal byť integrálnou súčasťou výkonu a kultúry manažmentu. Všetci zúčastnení aktéri by mali z takéhoto prístupu profitovať: manažment, zamestnanci aj zákazníci. Konzekventný postoj manažmentu k výkonu tzv. krokov na zabezpečenie rovnosti (equality actions) je dôležitý pre účinnosť plánu.

Do akej miery sa zákon o plánovaní rovnosti vo Fínsku berie vážne? Predstaviteľky fínskeho rozvojového partnerstva EQUAL projektu MONIKKO, ktoré je partnerom v rámci TCA projektu Inštitútu pre verejné otázky „Plus pre ženy 45+“, neboli celkom spokojné. Popri fakte, že iba časť firiem plánovanie na zabezpečenie rovnosti už zaviedla, mali výhrady k pomalému a zdráhavému postupu Ministerstva pri kontrole uplatňovania zákona v praxi. Dokonca spomenuli jedno Ministerstvo, ktoré dodnes plán rovnosti na svojom pracovisku neschválilo. Z evaluácie zavádzania plánov rovnosti From Plans to Action, ktorú vypracoval úrad Ombudsmana pre rovnosť v roku 2002 o.i. vyplynulo, že 67% oslovených predstaviteľov 133 organizácií realizujúcich plánovanie rovnosti konštatovalo „chvályhodné zmeny“ na svojich pracoviskách. Za najdôležitejšiu považovali „zmenu postojov“. V anotovanej správe fínskeho Ministerstva sociálnych vecí a zdravia (www.tasa-arvo.fi) sa nepíše, koho postoje sa menili... Verím, že autori správy mali na mysli postoje majiteľov, riaditeľov, či predstaviteľov vrcholového a stredného manažmentu.

Koncept plánovania na zabezpečenie rovnosti má vo Fínsku širokú podporu formálneho a praktického významu. Štátna správa kooperuje s neziskovými organizáciami (vrátane odborov) pôsobiacimi v tejto oblasti, či naopak. Existujú dokonca súkromné firmy, ktoré poskytujú poradenstvo organizáciam ako plán „ušiť na mieru“. Predstaviteľky takých dvoch firiem – World of Management, Diversa Consulting – nás na workshope zásobili teóriou aj svojimi bohatými skúsenosťami. Pre lepšiu názornosť organizátorky priviedli na workshop aj manažérku ľudských zdrojov zo súkromnej elektrotechnickej firmy. Tá spolu s ďalšími zástupcami manažmentu možnosti plánu rovnosti vo firme v tom čase preskúmavala, a dávala mu reálne šance.

Spoznávanie fínskej reality na pozadí spoločenských, kultúrnych a klimatických rozdielov bolo pre mňa povzbudzujúce. Chvíľami som si želala, aby ženy na Slovensku mali onen kus cesty v presadení svojich práv už za sebou. Znovu som si tiež uvedomila, že v sociálno-kultúrnom kontexte Slovenska presadzovanie zmien „zhora“ nemusí osloviť väčšinu menej- alebo ne-emancipovaných žien. Ktovie, aká vlna by sa v spoločnosti na Slovensku zdvihla pri návrhu zákona o povinnosti organizácie mať plán na zabezpečenie rovnosti na pracovisku. Tí zamestnávatelia na Slovensku, ktorí „plán“ už napĺňajú na princípe vyznávania univerzálnych práv a hodnôt, sa nemajú čoho obávať. Vo fínskej praxi sa plán rovnosti dotýka takých otázok, akými sa denne zaoberajú aj zamestnávatelia na Slovensku: pracovné podmienky a pracovná atmosféra, politika prijímania zamestnancov, mzdy a štruktúra miezd; alebo ktorými by sa mali zaoberať: možnosť uplatnenia rodinnej dovolenky, pomer žien a mužov na rôznych úrovniach organizácie práce, vzdelávanie zamestnancov a profesný rast, atď. Priala by som si, aby ženy na Slovensku mohli pracovať u zamestnávateľov, ktorí sa riadia pri riešení týchto a ďalších otázok princípom rovnosti.

Na workshope v zasnežených Helsinkách som sa zúčastnila so Zorkou Bútorovou (IVO) a Monikou Bosou (EsFem).

Na strane organizátorov z Finnish Institute of Occupational Health sa workshopu zúčastnila vedúca projektu MONIKKO Kauppinen Kaisa a koordinátorka projektu Vanninen Susanna. Medzi domácimi účastnikmi boli Brunila Kristiina, Mustakallio Sinikka a Ikävalko Elina (World of Management), Savileppä Anna (Diversa Consulting), Oksa Anja (The Finnish Metalworkers´ Union), Tuomas Martikainen (The Family Federation), Salminen Niina (The Finnish Association for Human Resource Management) a Kivekäs Mikko (The Finnish Family Firms Association). Účastníčkami boli aj predstaviteľky nadnárodného partnerstva z Nemecka: Helberg Manke Ulrike, Stuermann Christiane, Tietjen Almut a Wolter Isabell (Volkshochschule Gőttingen).

Viac o programe workshopu:
Agenda for the International Equality Planning Workshop

Prečítajte si správu o workshope z pera koordinátorky projektu MONIKKO: Report from MONIKKO

A tu je niekoľko fotografií z pracovnej časti workshopu aj z našich prechádzok v Helsinkách – meste s malebnou krajinotvorbou




Účastníčky workshopu




Temppeliaukio Kamenný kostol zvnútra




Preboríme sa, nepreboríme...




Helsinki z druhej strany – na otvorenom mori

Videoaktuality

Neprehliadnite aktuálnu výskumnú štúdiu o postojoch internetovej populácie k problematike kybernetickej bezpečnosti. 

Výsledky 15. ročníka výskumu digitálnej gramotnosti populácie SR.

Kyberbezpečnosť očami internetovej populácie SR
Digitálna gramotnosť na Slovensku 2020

Správa zo sociologického
výskumu názorov mladých
ľudí vo veku 15-19 rokov.

Publikácia obsahujúca 30 pojmov súvisiacich s občianskym spolunažívaním.

Občianske spolunažívanie <br/>očami tínedžerov
Spolu, či proti sebe? Čo ovplyvňuje naše spolužitie

Vnímanie Novembra 1989 a ponovembrových zmien občami Slovenska.

Priebeh eurovolieb 2019, výsledky a spoločensko-politické kontexty hlasovania slovenských občanov.

30 rokov po Nežnej revolúcii. Zisky a straty očami verejnosti
Európske voľby 2019 na Slovensku: výsledky a súvislosti

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore