ivo.sk
 
Ak máte záujem o aktuálne informácie o aktivitách IVO, pošlite nám Váš e-mail
pošli
Ako verejnosť hodnotí aktuálny vývoj spoločnosti

INŠTITÚT PRE VEREJNÉ OTÁZKY v Bratislave (IVO) uskutočnil v apríli 2006 (od 13.4. – 25.4. 2006) výskum názorov verejnosti na aktuálne spoločenské a politické otázky. Zber údajov zabezpečila agentúra FOCUS prostredníctvom siete vyškolených anketárov na reprezentatívnej vzorke 1242 obyvateľov SR vo veku od 18 rokov. Údaje boli zozbierané metódou osobných rozhovorov.

Výskum sa uskutočnil vďaka láskavej podpore Nadácie otvorenej spoločnosti. Výskumné zistenia pripravili: Zora Bútorová, Oľga Gyárfášová, Vladimír Krivý a Marián Velšic

Download PowerPoint prezentácie: Slovensko pred voľbami 


1. AKO VEREJNOSŤ HODNOTÍ AKTUÁLNY VÝVOJ SPOLOČNOSTI

Ako verejnosť hodnotí smerovanie spoločnosti?


Uberá sa naša spoločnosť správnym alebo nesprávnym smerom? Na túto kľúčovú „bilančnú otázku“, ktorá sa obhliada na uplynulý vývoj, ale obsahuje aj anticipáciu toho budúceho, odpovedalo 46 % respondentov kladne a 50 % záporne (graf 1). Takéto takmer rovnovážne rozloženie názorov nemožno pokladať za samozrejmosť. V porovnaní s predchádzajúcimi parlamentnými voľbami vyznieva dnes bilancia občanov priaznivejšie. Pomer kladných hodnotení k záporným pred voľbami v r. 1998 bol 20 % : 69 % a o štyri roky neskôr 28 % : 64 %.

Názory na smerovanie spoločnosti sú významne podmienené sociálnym profilom ich nositeľov. Spokojnejší sú najmä ľudia s vyšším vzdelaním; vykonávajúci kvalifikovanejšiu prácu; skôr mladšieho veku; ľudia, ktorí nemajú pocit materiálneho nedostatku; ľudia, ktorí sa cítia byť príslušníkmi vyššej strednej alebo aj strednej vrstvy. Spokojnosť so smerovaním Slovenska je previazaná s jednoznačným schvaľovaním členstva Slovenska v EÚ.

Okruh ľudí spokojných so smerovaním krajiny výrazne presahuje okruh tých, čo pociťujú dôveru voči vláde M. Dzurindu (podiel dôverujúcich vláde už dlhší čas nedosahuje ani štvrtinu z celku občanov), či okruh tých, čo priaznivo hodnotia výkon slovenskej vlády (podľa našich prepočtov by spomedzi ľudí spokojných so smerovaním SR štvrtina dala vláde jednotku či dvojku, takmer polovica by jej dala trojku a tretina by ju dokonca ohodnotila štvorkou alebo päťkou).

Spokojnosť so súčasným smerovaním Slovenska nie je výlučným atribútom priaznivcov strán bývalej vládnej koalície. Prívrženci SDKÚ-DS, SMK a KDH tvoria totiž iba necelú tretinu (31 %) ľudí spokojných so smerovaním krajiny. Ďalšiu tretinu (32 %) tvoria podporovatelia „tvrdej“ opozície (SNS, Smer-DS, KSS, ĽS-HZDS). Zvyšok predstavujú priaznivci iných strán, ako aj nevoliči a nerozhodnutí.

Pri opačnom pohľade možno konštatovať, že priaznivý názor na smerovanie Slovenska má väčšina prívržencov SDKÚ-DS (88 %), KDH (68 %), SF (60 %) a SMK (55 %). Naopak prevažne nepriaznivý názor má väčšina podporovateľov strany Smer-SD, SNS (obe po 56 %), ĽS-HZDS (64 %) a KSS (80 %) (graf 2).

Ako občania vnímajú reformy?

Ako sme konštatovali už na sklonku roku 2005, uskutočnené reformy – s výnimkou zdravotníckej – nevyvolávajú zásadný odpor a nesúhlas väčšiny občanov (tabuľka 1). Hodnotenie reforiem sa od novembra 2005 takmer nezmenilo: prevažujúcu podporu („je to v zásade dobrá reforma, ale mala by sa doladiť, vylepšiť detaily“ + „je to dobrá reforma, mala by sa ponechať tak, ako je“) občanov si opäť získala decentralizácia verejnej správy: 61 % respondentov ju pokladá za v zásade dobrú (50 %) alebo bezvýhradne dobrú (11 %). Nadpolovičný podiel podporovateľov má aj daňová reforma (58 %) a dôchodková reforma (53 %). Takmer polovičnú podporu získali zmeny v sociálnych dávkach (47 %). Vo všetkých uvedených prípadoch neprevažuje bezvýhradné schvaľovanie reformy v nezmenenej podobe, ale skôr podpora jej základného smerovania a zároveň vylepšenia. Odpor výraznej väčšiny respondentov vyvoláva iba reforma zdravotníctva, ktorej zásadnú zmenu požaduje 72 % respondentov. Aj v rebríčku spoločenských problémov zaujala kvalita zdravotníckej starostlivosti druhé miesto, keď ju medzi 3 najzávažnejšími problémami uviedlo 31% respondentov.

Od decembra 2005 sa odohrali u prívržencov jednotlivých strán jemné, ale signifikantné posuny v postojoch k reformám. Naďalej sa s nimi najväčšmi stotožňujú prívrženci SDKÚ-DS, za ktorými nasledujú priaznivci SF (tabuľka 2). Naopak priaznivci KDH a sčasti aj SMK už pociťujú o čosi väčší kritický dištanc od dnešnej podoby reforiem a väčšmi zdôrazňujú potrebu ich modifikácie. Kritika reforiem sa mierne posilnila aj u prívržencov strany Smer-SD, takže dnes sú ich postoje väčšmi v súlade s rétorikou Roberta Fica ako boli pred piatimi mesiacmi.

Vcelku možno rozdeliť politické strany podľa postojov k uvedeným reformám do nasledujúcich troch skupín: A. strany, ktorých prívrženci sa od priemeru populácie odlišujú priaznivejším postojom k všetkým reformám (SDKU-DS a SF); B. strany, ktorých prívrženci sa vyznačujú nadštandardne kritickým postojom ku všetkým reformám (KSS, ĽS-HZDS a Smer-SD); C. strany, ktorých prívrženci zaujímajú skôr stredové a nekonzistentné pozície: KDH, ktoré inklinuje skôr k skupine A.; a SMK a SNS, ktoré inklinujú skôr k skupine B.

Ktoré problémy pokladajú ľudia za najzávažnejšie?

V rebríčku najzávažnejších spoločenských problémov (tabuľka 3), ktoré respondenti vyberali z predloženého zoznamu, tvoria prvú skupinu tieto problémy: nezamestnanosť (50 %); kvalita zdravotníckej starostlivosti (31 %); chudoba (29 %); životná úroveň (27 %). V druhej skupine sa zaraďujú 4 problémy: postavenie a šance mladých ľudí (17 %); rozšírenosť korupcia a úplatkárstva (16 %); kriminalita a organizovaný zločin (15 %); ekonomické a sociálne rozdiely medzi regiónmi (14 %) a zneužívanie moci (14 %). Všetky tieto problémy uviedlo viac ako 10 % respondentov. Za nimi nasledujú ďalšie problémy s váhou minimálne 5 %: postavenie a šance starých ľudí (9 %); výkonnosť súdnictva, vymožiteľnosť práva a spravodlivosti (9 %); výkonnosť ekonomiky (7 %); ochrana práv zamestnancov súkromných firiem (5 %) a ochrana životného prostredia (5 %).

Ako sa odlišuje pohľad prívržencov politických strán na dôležitosť problémov? Ako ukazuje tabuľka 4, prívrženci všetkých strán kladú na prvé miesto problém nezamestnanosti. K priemeru celej populácie sa najväčšmi približujú prívrženci KDH, Smer-SD a SNS, ktorí na prvých deviatich miestach uviedli tie isté problémy ako celková populácia a ani ich poradie nie je zásadne odlišné od priemeru. Prívržencov SDKÚ-DS menej trápia problémy zneužívania moci a vlastnej životnej úrovne. Naopak väčšmi zdôrazňujú potrebu zmenšiť regionálne rozdiely a zvýšiť výkonnosť súdnictva a vymožiteľnosť práva a spravodlivosti a dosiahnuť dobrú výkonnosť slovenskej ekonomiky. Prívrženci SMK oproti priemeru väčšmi zdôrazňujú potrebu zmenšiť regionálne rozdiely a menej ich trápi rozšírenosť korupcie a úplatkárstva. Prívrženci SF oproti priemeru väčšmi zdôrazňujú problém kriminality a organizovaného zločinu; korupcie a úplatkárstva; zneužívania moci. Naopak menej ich trápia problémy kvality zdravotníckej starostlivosti (problém zrejme vidia skôr v riadení a financovaní rezortu). Prívrženci ĽS-HZDS a KSS majú podobný pohľad na problémy spoločnosti. Obe skupiny kladú oproti priemeru väčší dôraz na problémy starých ľudí a menej ich trápi postavenie i šance mladých ľudí, ale aj rozšírenosť korupcie a úplatkárstva. Prívrženci ĽS-HZDS prikladajú menšiu váhu aj problému zneužívania moci.

2. PODPORA PRE POLITICKÉ STRANY A PROFIL PRÍVRŽENCOV

V apríli 2006, zhruba dva mesiace pred parlamentnými voľbami, je najsilnejšou strana Smer-SD, ktorú by podľa výskumu IVO (i podľa výskumov iných agentúr) volilo vyše 30 % rozhodnutých voličov. Až s veľkým odstupom nasleduje podpora pre ĽS-HZDS (11,3 %), tri strany vládnej koalície – SMK (10,0 %), SDKÚ-DS (9,8 %) a KDH (8,7 %). V podobnom pásme voličskej podpory sa pohybuje aj SNS (9,6 %). Ak by sa parlamentné voľby konali v polovici apríla, do parlamentu by sa dostali aj SF (6,8 %) a KSS (6,3 %).

Jedenásť percent oprávnených voličov nie je rozhodnutých, koho voliť a neuviedli žiadnu preferenciu. V tejto skupine sú vysoko zastúpení prvovoliči (18 % z celej skupiny nerozhodnutých), bývalí nevoliči (18 %), ako aj voliči SDKÚ-DS z roku 2002 (10 %).

Voličské zázemie politických strán z hľadiska sociálno-demografickej štruktúry sa dlhodobo vyznačuje najmä tým, že:

• SDKÚ-DS je strana s nadpriemerným zastúpením mestských voličov (34 % žije v mestách nad 50 tisíc obyvateľov), ľudí s vyšším vzdelaním (22 % tvoria ľudia s VŠ vzdelaním), statusovo vyššie postavených (72 % sa zaraďuje do vyššej strednej alebo strednej vrstvy, pričom priemer za SR je 60 %), čomu zodpovedá lepšie zabezpečenie domácnosti aj zaradenie do vyšších príjmových kategórií;
• pre prívržencov Smer-SD je príznačné, že sa takmer v žiadnej sociálno-demografickej charakteristike nelíšia od celoslovenského priemeru;
• „priemerní“ priaznivci ĽS-HZDS a KSS sú starší, zo statusovo nižších vrstiev a z menších obcí;
• SMK ostáva stranou obyvateľov maďarskej národnosti (tvoria 91 % jej elektorátu);
• medzi voličmi KDH je najvyšší podiel hlboko veriacich (75 % oproti 11 % v celej dospelej populácii),
• SNS je najúspešnejšia v Banskobystrickom a Žilinskom regióne.

Z hľadiska sebazaradenia na ľavo-pravom kontinuu môžeme konštatovať, že podobne ako na jeseň 2005, naďalej dominuje stredová orientácia. Aj napriek posilneniu sociálno-ekonomického sporu o reformy, sa mierne zvýšil podiel ľudí, ktorí sa hlásia k politickému stredu (zo 41% na 46%). Zároveň sa mierne oslabila ľavicová orientácia a ubudli nevyhranené postoje (graf 3). Orientácia do politického stredu je najzastúpenejšia medzi priaznivcami Smer-SD (47 %). Pravicové sebazaradenie priaznivcov SDKÚ-DS a KDH sa v porovnaní s novembrom 2005 posilnilo. K ľavicovej orientácii sa hlási 66 % voličov KSS a 39 % stúpencov Smer-SD.

3. VOLEBNÉ ROZHODOVANIE

Volebná účasť


Viaceré výskumy naznačujú, že v nastávajúcich parlamentných voľbách môže byť nižšia volebná účasť ako v roku 2002. Podľa podrobnejšej sedemstupňovej škály predpokladanej účasti sa pravdepodobne volieb zúčastní 64 % oprávnených voličov (z toho 21 % určite, 14 % takmer naisto a 29% asi áno). Na druhej strane zhruba 22% sa na voľbách pravdepodobne nezúčastní (tabuľka 5). Dvanásť percent oprávnených voličov sa zatiaľ neprikláňa ani v prospech účasti, ani neúčasti.

Ako dôvody neúčasti respondenti najčastejšie uvádzajú (popri objektívnych dôvodov typu – budem odcestovaný/á alebo zdravotné dôvody) tri skupiny argumentov:

• strata dôvery v politikov (ktorí hľadia len na vlastné záujmy) a politické strany („nemám dôveru ani k jednej strane“, „všetci len sľubujú“, „lebo len klamú“, „neférovou cestou sa snažia dostať k moci tí istí“)
• pocit bezmocnosti, zbytočnosti a márnosti („aj sa nič nezmení!“; „ aj tak to bude zbytočné“; „aj tak môj hlas nič neznamená“)
• absencia vhodnej alternatívy a váhavosť, koho v takej situácii podporiť („nie som rozhodnutá preto, lebo každá politická strana tvrdí niečo iné“; „ich sľuby nie sú reálne“).

Dôvody potenciálnych nevoličov sú teda zmesou frustrácie a rezignácie.

Pevnosť volebného rozhodnutia

Pre volebné zámery občanov je charakteristická vysoká miera váhavosti a neurčitosti. Aj mnohí z tých voličov, ktorí uvádzajú svoju preferenciu, nie sú ešte celkom so svojou voľbou stotožnení. V priemere len 36 % prívržencov tvrdí, že danú stranu budú voliť určite, ďalších 45 % tak urobí s veľkou pravdepodobnosťou a 18 % pripúšťa, že sa ešte rozhodne inak. Podiel pevne rozhodnutých sa v elektorátoch jednotlivých strán výrazne líši (graf 4). Vyšší podiel pevne rozhodnutých voličov majú ĽS-HZDS, KDH, SMK a KSS, okolo priemeru sa nachádzajú SDKÚ-DS a Smer-SD a podpriemerný podiel pevne odhodlaných voličov majú SNS a SF.

Respondentov sme sa pýtali aj na to, ako sami seba hodnotia z hľadiska stability volebného správania a načasovania volebného rozhodnutia. Skupina oprávnených voličov, ktorí sa už mohli v minulosti zúčastniť na parlamentných voľbách, čo o sebe hovoria, že od volieb k voľbám zvyknú „skôr meniť svoje rozhodnutie“, predstavuje 42 %. Aj v tejto charakteristike sú značné rozdiely medzi jednotlivými stranami. Lojálny elektorát je typický predovšetkým pre SMK, ĽS-HZDS a KDH, ale vyššiu stálosť svojho volebného rozhodovania deklarujú aj prívrženci SDKÚ-DS a KSS. Naopak vyššiu premenlivosť volebného rozhodovania pripúšťajú najmä prívrženci Smer-SD a samozrejme SF. Skupina oprávnených voličov, ktorí o sebe hovoria, že sa rozhodujú „skôr na poslednú chvíľu“, predstavuje asi štvrtinu z oprávnených voličov. Všetky tieto charakteristiky naznačujú vysokú mieru neurčitosti volebného výsledku.

4. AKÉ SÚ VZÁJOMNÉ SYMPATIE A ANTIPATIE PRÍVRŽENCOV STRÁN

Smer-SD a SF sú politické strany, ktoré sú vystavené najmenšej nedôvere celej verejnosti. V prípade ďalších relevantných strán nedôvera prevažuje nad dôverou (graf 5). Na dôveryhodnosť politických strán sa môžeme pozrieť aj optikou prívržencov strán. „Blízkosť“ a „vzdialenosť“ meraná mierou dôvery, resp. nedôvery predstavuje istú mapu politickej scény očami voličov (grafy 6-9).

Dištanc od inej strany

Podľa najväčšej nedôvery možno identifikovať dištanc skupín prívržencov strán (grafy 6–9):

• priaznivci SDKÚ-DS a KDH nedôverujú predovšetkým KSS;
• prívrženci KSS, ĽS-HZDS a Smer-SD sa dištancujú predovšetkým od SDKÚ-DS;
• stúpenci SF sa dištancujú najmä od ĽS-HZDS;
• vysoká vzájomná nedôvera je medzi SMK a SNS.

Skupiny nerozhodnutých voličov a ešte väčšmi nevoličov pristupujú k všetkým uvedeným politickým stranám s prevažujúcou nedôverou.

Koho prívrženci strán vylučujú z koaličnej spolupráce

O blízkosti a vzdialenosti politických strán z pohľadu prívržencov možno uvažovať aj v perspektíve povolebnej spolupráce. Preto sme sa respondentov pýtali, s kým ich preferovaná strana rozhodne nepôjde do koalície (tabuľka 6). Z výsledkov vyplýva, že:

• prívrženci SDKÚ-DS najjednoznačnejšie vylúčili KSS; častejšie vylučovali ako koaličného partnera Smer-SD než ĽS-HZDS;
• prívrženci KDH vylúčili najmä KSS, ANO a ĽS-HZDS, menej Smer-SD a SNS;
• prívrženci SMK sa jednoznačne odmietavo vymedzili voči SNS, KSS a ĽS-HZDS, neveľmi však vylučovali Smer-SD;
• prívrženci Smer-SD i KSS najčastejšie vylúčili koaličné strany , najmä však SDKÚ-DS;
• prívrženci ĽS-HZDS častejšie vylúčili KDH a SMK, než SDKÚ-DS;
• prívrženci SF ako najmenej prijateľné uviedli KSS, ĽS-HZDS a SDKÚ-DS, ale menej vylučovali Smer-SD;
• prívrženci SNS vylúčili najmä SMK, s väčším odstupom SDKÚ-DS a KSS; nevylučovali úplne KDH.

5. DÔVERYHODNOSŤ POLITIKOV

„Rating“ dôveryhodnosti politikov dlhodobo vedie líder Smer-SD Robert Fico. V aprílovom výskume IVO ho ako dôveryhodnú osobnosť uviedlo 31 % opýtaných; nasleduje líderka SF Zuzana Martináková (uviedlo ju 15 % respondentov) a prezident Ivan Gašparovič (13 %) (graf 10). V porovnaní s novembrom sa posilnila pozícia najmä niektorých straníckych lídrov – V. Mečiara, J. Slotu, ale aj M. Dzurindu, na druhej strane sa oslabila pozícia I. Gašparoviča.

Iný pohľad na dôveryhodnosť politikov ponúka ich pozícia v prostredí voličov strán (tabuľka 7). Vo všeobecnosti možno konštatovať, že lídri sú „jednotkou“ vo všetkých stranách. V prostredí „svojich“ voličov dosahujú najvyššiu dôveryhodnosť V. Mečiar a R. Fico (okolo 90 %). V porovnaní s novembrom 2005 sa posilnila aj pozícia lídrov ďalších strán – Ševca a Slotu. V SDKÚ-DS, KDH a Smer-SD si výrazne posilnili postavenie „dvojky“ (I. Mikloš, D. Lipšic, R. Kaliňák).

Celkovo možno konštatovať, že v predvolebnom období klesol podiel ľudí, ktorí nedôverujú nikomu a došlo k väčšiemu zomknutiu okolo lídrov predstaviteľov preferovanej strany.


Fotografie z tlačovej konferencie








Dátum
19.5.2006

Jazyk
Slovensky

Autor
Bútorová Zora,
Gyárfášová Oľga,
Krivý Vladimír,
Velšic Marián




>> Späť na Výskumy

Videoaktuality

Neprehliadnite aktuálnu výskumnú štúdiu o postojoch internetovej populácie k problematike kybernetickej bezpečnosti. 

Výsledky 15. ročníka výskumu digitálnej gramotnosti populácie SR.

Kyberbezpečnosť očami internetovej populácie SR
Digitálna gramotnosť na Slovensku 2020

Správa zo sociologického
výskumu názorov mladých
ľudí vo veku 15-19 rokov.

Publikácia obsahujúca 30 pojmov súvisiacich s občianskym spolunažívaním.

Občianske spolunažívanie <br/>očami tínedžerov
Spolu, či proti sebe? Čo ovplyvňuje naše spolužitie

Vnímanie Novembra 1989 a ponovembrových zmien občami Slovenska.

Priebeh eurovolieb 2019, výsledky a spoločensko-politické kontexty hlasovania slovenských občanov.

30 rokov po Nežnej revolúcii. Zisky a straty očami verejnosti
Európske voľby 2019 na Slovensku: výsledky a súvislosti

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore